Správkyňa portálov

12.

Vedie ma smerom na poschodie, kde boli spálne, medzi inými i jej izba. Chodba tam bola tmavšia, plná rodinných portrétov a olejomalieb. Fascinoval ma štýl, v ktorom bol dom postavený, cítila som sa ako v starom filme alebo v starej knižnici či v galérii, z každého rohu akoby na mňa dýchal kus histórie a príbehy s ňou spojené. Keď ale vojdem do Anninej izby, je to akoby som vošla do úplne iného, súčasného sveta.

Moderný biely nábytok, sivé steny, svetloružové a svetlofialové doplnky, LED svetielka.. bolo to tu veľmi pekné, i keď na môj vkus by mohla Anna viac dbať na to, aby si v izbe udržiavala poriadok. Periny a vankúše boli pohodené na posteli akoby sa do nich len prednedávnom hodila, vyváľala sa v nich a len ich nechala tak - neustlané, pohodené, a odišla. Na stolíku mala taniere s omrvinkami od jedla a na nich prázdne obaly od sladkostí, a vedľa nich pohár od dopitej kávy. V izbe som cítila zápach IQOS-iek a nadobudla som dojem, že Anna bola jednoducho strašná bordelárka. Nepovažovala som ale za vhodné, ak by som to nejako komentovala. Miesto toho odpovedám na výsluch, ktorý si pre mňa Anna pripravila. Chce vedieť čo najviac o mne a o mojom osobnom živote.

Anna sa pýta na všetko - koľko mám rokov, ako dlho už žijem v tomto meste, na rodinu, na to, koľkých mám súrodencov, kde som študovala, no predovšetkým ju zaujíma môj partnerský život. ,,Taká nádherná baba a nemá chalana? Ako to?" nechce mi to uveriť a pokladá mi túto nie veľmi príjemnú otázku.

,,Nooo jednoducho nehľadám vzťah len preto, aby som nebola sama, a hľadám za ním niečo viac. Viac porozumenia, lásky, proste vzťah na vyššej úrovni a zároveň chcem byť s niekým, s kým si budem rozumieť a bude to niečo, čo bude mať potenciál byť naozaj dlhodobým vzťahom. Nechcem, aby to bolo niečo povrchné. Tiež na mňa ale i často letia chalani, ktorí sa mi až tak nepáčia a o normálnosti pri mnohých z nich často nemožno hovoriť," slabo sa pousmejem.

Anna sa zasmeje. ,,To poznám. Až na to, že ja som často skúšala v minulosti tých nenormálnych, lebo ma to istú dobu vieš, bavilo, obzvlášť, ak boli pekní, a potom som trpela, lebo som sa ich veľmi snažila zmeniť, ale oni stále ostávali rovnakí debili a kreténi ako predtým - preto som trpela. A nebola v tom láska. Skôr istá fascinácia. Chápeš."

,,Úplne," zasmejem sa spolu s ňou.

,,Ale to už je minulosť, ak som dobre pochopila. Správne?"

,,Ale áno. A mám taký vážnejší vzťah už teraz. Asi dva roky. Nuž, plavky. Tak tu je moja zbierka," otvorí šatík a v ňom je hneď niekoľko druhov párov rôznych farieb. ,,Myslím, že tieto by ti mohli byť akurát," vytiahne jedny čiernej farby. ,,Alebo i tieto," druhé sú staroružové, taktiež pomerne zvodného strihu. ,,Skús si ich. Vedľa je kúpeľňa, ak chceš ísť tam."

Vezmem si od nej plavky a idem si skúsiť prvé, čierne. Bola to pre mňa zvláštna skúsenosť, vyzliekať sa donaha - do plaviek v cudzom dome, v jeho luxusnej kúpeľni a do cudzích plaviek. Oblečiem si na seba tie čierne, ktoré sa mi páčili viac už len z princípu, že boli čierne.

Idem sa ukázať Anne. Tá sa spokojne vystrie na posteli a zahvízda. ,,Páni. Vedela som, že si pekná, ale netušila som, že máš až tak dokonalú postavu," vypleští oči. ,,Ako to robíš?"

,,Ja.. cviky? Dobrá genetika? Neviem. Naozaj."

,,Aj ja chcem také! Ja sa tuším len nadýchnem pri zákuskoch a priberiem! Choď si skúsiť aj tie druhé. No podľa mňa už tieto sú bomba," povie mi.

Idem si skúsiť i tie druhé. ,,Ten vrch mi je malý," poviem jej už z kúpeľne.

,,Nevadí. Tak si daj späť tie čierne. Stavím sa, že všetky oči budú na tebe. I Filipove. Obzvlášť teda tie jeho."