Precatio

Derav Prológ

Vypočujte ma predkovia a temné bytosti. Vypočujte tichú modlitbu v žiari sviečky a vôni dreva. Vypočujte žiadosť o pomoc a príďte, keď volám vaše mená. Volám vás tak, ako vás volali aj moji predkovia. Volám vás v tichu a v tme. Volám vás srdcom a dušou. Volám vás krvou, ktorá tečie v mojich žilách. Chráňte ma pred tými, ktorí mi ublížia a spôsobia bolesť. Žiadam vás o požehnanie a miesto medzi vami.

Prosím vás o niekoho, kto potrestá muža, ktorý mi ublížil. Pošlite mi niekoho koho ruky sú zmáčané krvou a duša túži po utrpení. Prosím predkovia a temné bytosti, vypočujte ma výmenou za moju dušu.
______________________________________________________________

    Podsvetie napriek svojmu názvu bolo veľmi zábavné miesto, ak bol jeden ochotný odrátať teplo. Jedna z mála vecí, ktoré som si skutočne obľúbil na ľudskom svete bolo chladnejšie počasie a dážď.

Podsvetie bolo obrovské a plné najrôznejších bytostí, ktoré sa veľa krát dali nájsť opísané v rôznych knihách v ľudskom svete. Pri niektorých aj mne samému naskakovali zimomriavky a radšej som sa im vyhol, ale väčšinu času bol všade kľud. Väčšina z nás mala toľko práce, že sme nemali čas sa púšťať do bitiek pre nič, ak už sme mali čas tak sme sa radšej venovali pitiu, hodovaniu a orgiám. Nebolo to tak vždy a bol som veľmi vďačný za svet, v ktorom som žil. 

Vydýchol som cigaretový dym a pretočil sa na chrbát.  

Posteľ bola mäkká a plná vankúšov až som začal pochybovať, že posteľ patrí démonke, ktorá vedľa mňa spokojne ležala na bruchu a spala. 

Jej pokožka vo svetle sviečok chytala jemne oranžový odtieň a tetovanie na celom chrbte bolo akoby nakreslené krvou. Čierne vlasy mala zamotané pomedzi tmavé rohy a ucho, ktoré jej trčalo bolo špicaté. Bola nádherná, aj keď jej čierne oči ma vedeli niekedy prekvapiť. 

Potiahol som z cigarety a vydýchol som opäť dym, keď sa posteľ vedľa mňa pohla a teplá ruka mi dopadla na odhalené brucho.
„Prisahám, že ti tie cigarety niekam strčím." zavrčala vedľa mňa rozospato.
„A ja ti prisahám, že ak to spravíš tak tebe do toho istého miesta strčím penis." zavrčal som naspäť a zahasil cigaretu o stôl vedľa postele.

Posadila sa a s tichým zapradením si natiahla chrbát.
„Ako iste vieš, mne by sa to páčilo, Derav." vstala a ani sa nenamáhala, aby sa zahalila. 

Démoni nemali potrebu skrývať svoje telá, aj keď pri niektorých by som bol radšej, ak by to spravili, no Fia mohla chodiť nahá koľko chcela. Vždy som sa na ňu rád pozeral. Na je svalnaté nohy a okrúhli zadok. Na jej telo bojovníčky, aj keď to nebol úplne môj vkus u žien, ale pohľad na ňu bol úžasný.

Povaha bola iná pesnička. Tú mala menej príjemnú, ale naše nezhody sme zahodili. Naše životy boli tak dlhé, že nemalo zmysel sa hnevať večne.
„Pochybujem, že by sa ti to páčilo, ak by som bol skutočne násilný." zastala vo dverách kúpeľne a pootočila sa na mňa. 

Prsia mala plné a tetovania na nich len zvýraznili ich krásu. Krv sa mi okamžite rozprúdila, keď sa trocha prehla v chrbte, lebo vedela kam sa pozerám.
„Vieš, že aj ja viem byť agresívna." usmiala sa a ihličkové zuby sa jej zaleskli. 

Vedel som, čo všetko dokáže tými ústami a zubami. Prešla mnou triaška pri tej spomienke. Radšej som zaklonil hlavu a zavrel oči, len aby som sa udržal na posteli.
„Videl si niečo, čo sa ti páči?" opýtala sa s hlasom o niečo bližšie ako predtým. 

Nadýchol som sa vône spáleného dreva, ktorý ju vždy obkolesoval a vydýchol cez ústa, aby som aspoň trocha upokojil telo.
„Len tie tvoje zuby a ústa..." ako na zavolanie sa jej pery ocitli okolo môjho už tvrdého vtáka. Ticho som zanadával.