Precatio

Keziah (16.kapitola)

Všetko vo mne kričalo, aby som sa pohol.
            Ruky s pazúrmi sa mi triasli a zuby som zvieral tak, že som počul ako mi puká sánku.
            Sledoval som ich už od jej bytu.
            Celú cestu som sa ho snažil dotknúť. Dať mu najavo, že tam som, ale bolo to akoby ma vôbec necítil. Bol mi vzdialenejší než kedykoľvek predtým.
            Pri pohľade na ženy na čistinke a konkrétne Sally, vo mne vyvolal novú vlnu hnevu. Ľutoval som, že možno nikdy nedostanem príležitosť mučiť jej dušu.
            Nepýtal som sa Lucifera prečo poslal mňa a nešiel si po ňu sám. Mohol, ak by naozaj chcel. Iba v dnešnú noc mohol vkročiť do sveta ľudí a prejsť sa. Iba jedna noc v roku patrila aj jemu.
            Od dýku v jej ruke sa odrazila žiara ohňa ako ju zdvihla vysoko nad seba.
            Zaklonila hlavu a zavrela oči stále hýbajúc bokmi.
            Pohol som sa v tej iste chvíli ako si dvanásť žien priložilo vlastné dýku ku hrdlám a ďalej šepkalo tiché slová.
            Mal som iba jednu šancu.
            Začala odriekať slová, ktoré jej nepatrili. Vzduch v kruhu bol nepríjemne ťažký a páchol sírou.
            Zastal som za ňou.
            Šepot pomaly utíchal. Pach krvi sa stal silnejší.
            Snažil som sa nemyslieť na Deravove napnuté telo. Veril som, že bojuje všetkým čo mal, ale nebolo to dosť.
            Stále opakovala tie isté slová ako som sa naklonil nad jej tvár.
            Vzduch okolo nás sa triasol.
            Iba jednu šanca ukončiť to. Správny moment.
            Stíchla a ešte viac prehla chrbát stratená vo vlastnej slasti.
            Ostal posledný tichý šepot.
            Zdvihol som zrak. Pohľad sa mi stretol s modrými očami, ktoré ma už mohli vidieť.
            Ruka s dýkou sa jej zatriasla pri pohľade na mňa a pri mojom úsmeve. Môj úsmev, ale nepatril jej. Patril padlému anjelovi za ňou, ktorý sa chytil jej ruku s dýkou.
            Sklonil som zrak na Abigail, keď sa nocou ozval výkrik plný bolesti. Jej zelené oči sa stretli s mojimi ako ich otvorila.
„Podsvetie ťa príjme, Abigail." nestihla nič povedať ani spraviť, ako som pohol rukou a podrezal jej hrdlo pazúrom.
            Dýka jej vypadla z ruky. Snažila sa dlaňami zastaviť krvácanie, ale nemalo to zmysel.
            Derav prudko dýchal pod ňou. Mačacie oči upriamené na jej hrdlo a hruď postriekanú jej krvou.
            Potiahol som ju za vlasy a zhodil na zem vedľa neho. Stále si držala hrdlo, aj keď vedela, že to nijako nezastaví krv vytekajúcu z jej tela. Zdvihla zrak nad seba, keď pri nej Lucifer zastal a pomaly si čupol.
            Dotkol sa dvoma prstami zeme pred ňou. Zdvihol ich na úroveň oči a ticho sa uchechtol. Krv na jeho prstoch sa zaleskla v žiari ohňov ako si ich prezeral.
„Tvoje utrpenie bude večné." prisľúbil jej.
            Nevenoval jej ani jeden pohľad ako pomaly vstal a otočil sa na mňa s Deravom.
„Ak chceš zabiť aj ju, môžeš. Jej duša je tvoja a nebudem ťa o ňu oberať. Iba to nerob v tomto kruhu." spravil krok k Deravovi.
„Mrzí ma čo ti spravila. Moje dvere sú otvorené, ak budeš potrebovať, dami (krv moja)." krátko sa dotkol vlasov medzi jeho rohmi.
„Prines mi jej dušu, keď sa vrátiš do Podsvetia, Keziah."  Po týchto slovách sa otočil na odchod.
„Smiem vedieť kam ideš?" nevedel som zastaviť otázku. Nevyzeral, že by mal namierené do Podsvetia.
            Obzrel sa na nás ponad rameno a usmial sa až sa zaleskli jeho ostré zuby.
„Idem sa prejsť po svete, ktorý môj otec stvoril." Zdvihol tvár k oblohe akoby ho mohol odtiaľto vidieť.
„Chcem ho vidieť skôr ako ho nechám horieť." bol som si istý, že mi srdce vynechalo jeden alebo dva údery.
            Vedel, že sa boju nevyhne.
            Obzrel som sa okolo seba. Vzduch voňal krvou a pradávnou mocou. Sally ticho plakala na zemi a držala si vykrútené zápästie. Abigailin slabý tlkot sa niesol tichom okolo nás ako Lucifer kráčal hlbšie do lesa.
„Bude vojna?" opýtal sa neisto Derav.
„Vstávaj." potiahol som ho za lakeť.
            Vstal aj keď s ťažkosťami. Možno som k nemu mal byť milší, ale nevedel som ako. Nikdy som nebol na nehu. Nevedel som si ani predstaviť ako sa musel cítiť, aj keď ubehlo iba niekoľko dní odkedy ho Abigail spútala.
„Choď domov," položil som mu dlane na líce a pozrel sa mu do očí, „prídem, len..." preniesol som pohľad na Sally na zemi.
„Chcem ju vidieť naposledy vydýchnuť." pozrel sa na Abigail na zemi.
            Videl som na ňom, že chce povedať viac, ale mlčal.
„Uži si to." vtisol som mu krátky bozk na líce a vykročil ku Sally.
            Mal som mu možno povedať iné slová. Povedať mu, že ma to mrzí, ale vedel som, že na to bude čas aj neskôr, keď budeme naspäť v Podsvetí.
            Cúvla predo mnou a pokrútila hlavou.
„Nezabijem ťa." povedal som ako som si pred ňou čupol.
            Zovrel som jej krvavou rukou členok a trhol k sebe. Skríkla až vyleteli vtáky s okolitých stromov.
„Nemusíš sa báť." usmial som sa a prešiel jej prstom po líci.
            Roztriasla sa a trhane sa nadýchla.
„Budeš žiť, ale iba preto lebo si zaváhala." slzy jej stiekli po tvári a dopadli na nahé telo. V očiach sa jej odrazila úľava a dych sa upokojil.
„To aký ten život bude, je už vec druhá." ledva stihla niečo povedať, keď som pohol dva krát rukou.
            Jej krik sa ozval nocou zmiešaný s mojím smiechom.
            Slzy vystriedala krv stekajúca z škrabancov v mieste očí.  Zmáčala jej líca aj hruď. Bol to nádherný pohľad, hodný maľby.
„Nemusíš sa báť," pohladil som ju jemne po líci. Trhla sebou a skríkla, „v Podvestí sa ti tvoj zrak vráti." oblizol som jej krv z pravého líca a znova sa zasmial.
„P-prosím za-zabi ma." zažiadala ako som vstal.
„Niekde tu je dýka," uchechtol som sa, „sprav to sama." takmer som na ňu tie slová vypľul.
            Dýka ležala kúsok od nej. Mala šancu sa k nej dostať a ukončiť svoj život. Nezáležalo mi na tom.
            Otočil som sa Derava, ale bol už preč. Abigail ležala na zemi a prázdnymi očami hľadela na oblohu.
            Nadýchol som sa chladného vzduchu. Jeden z ohňov pomaly dohorieval. Nebol som si istý či ma tešili Luciferove slová a možný príchod vojny. Derav bol naspäť v Podsvetí. Na tom jedinom mi záležalo. Vedel som, že tak skoro nenavštívi ľudský svet, ak nebude musieť. Tak isto som vedel, že nikdy neprijme Luciferovu ponuku, ak niečo, tak Derav najradšej trpel sám.
            Sally poslepu hľadala dýku zatiaľ čo som zničil ostatné ohne a prerušil kruh, ktorý teraz už mŕtve čarodejnice vytvorili. Nemohol som riskovať, ak by Sally prišla na to ako ukončiť svoj život. To, že som dáku odkopol dostatočne ďaleko som jej nespomenul.
_______________________________________________________