Precatio

Keziah (3.kapitola)

Vedel som, že si pokožku drhnem viac ako musím, že červený odtieň už nie je spôsobený krvou, ktorou bola sfarbená voda okolo mňa. 

Lucifer odišiel so spokojným úsmevom zatiaľ, čo ja som stále bol na kolenách pred vlastnou sedačkou a jeho chuťou na jazyku. Neodpustil si jemné prejdenie nechtom po mojom líci, keď vstal a ten pohľad hovoril všetko, čo som vedel. Vedel, akú moc nado mnou má a toho hajzla to tešilo. Jeho chuť a moc bola ako droga a ja som sa s potešením stal znova závislým.

Vaera vyskočila na okraj veľkej vane, ktorá bola plná pariacej ružovej vody a naklonila hlavu do boku.
„Pozeráš sa na mňa akoby si nebola ochotná mu vyfajčiť aj ty." zavrčal som jej smerom a znova sa vrátil k drhnutiu brucha.

Začínalo to nepríjemne páliť, ale aj tak som neprestával, až pokiaľ pokožka nebola rovnakej farby ako voda okolo mňa. 

Potreboval som zmyť všetky zvyšky toho, čo Lucifer spravil, aj keď som si užil každú sekundu. Takmer som videl hviezdy, keď som sa vďaka jeho dotykom spravil, a to ako zastonal on vo mne stále rezonovalo. 

Vaera ticho mňaukla začo si vyslúžila moje zavrčanie.

Nenávidel som seba a aj jeho. Možno to bola lož, ktorú som si tvrdil. Bol som šťastný, keď povedal, že mu svoje zistenia mám hlásiť osobne. Bol to ako splnený sen, ale aj tak to bolelo. Nevedel som prečo si vybral zrovna mňa, keď bola hromada démonov, ktorí mu boli bližšie a boli na to vhodnejší, ale takto som dostal aspoň príležitosť byť s ním. Aspoň trocha. 

Moje hlasné vrčanie sa ozvalo v miestnosti a Vaera vedľa mňa zasyčala rovnako zúrivo.
„Ak sa ti niečo nepáči, vieš kde sú dvere, alebo ešte lepšie....vypadni do svojho sveta!" vyceril som na ňu zuby a ona mi to oplatila zasyčaním.
„Vypadni!" zavrčal som pomedzi zuby.

Nebolo fér, že si to vybíjam na nej, ale nevedel som to inak. 

Takto som si návrat do Podsvetia nepredstavoval, aj keď som chcel pôvodne vypustiť všetko, ale nemal som v pláne aby to bolo s ním. 

Vaera znova zasyčala a zoskočila preč. 

Z hlasným zastonaním som sa celý ponoril pod vodu a preklial sám seba.

___________________________________________________

Mal som v pláne ísť do ľudského sveta hneď ako som vyschol, ale ako som vypil tri poháriky prišlo mi lepšie si najprv preveriť do čoho vlastne idem. 

Práve preto som kráčal ulicou Červeného mesta k hranici s Hmlistým lesom. Ten les vo mne vždy vyvolával zlé pocity, tak ako vo väčšine démonov. Každý kto tam vkročil sa už nikdy nevrátil a boli taký, ktorých tam Lucifer či Lilith poslali za trest. Hmla, ktorou bol posiaty celý les sa trocha šírila aj do Červeného mesta, ale dalo as cez ňu vidieť. Tá v lese bola ako mlieko a jeden si nedovidel ani na vlastný nos. 

Striasol som sa, keď sa mi bosé nohy dotkli studenej hmly. Démoni sa neobťažovali s topánkami a niektorí dokonca ani s inými kusmi oblečenia, ale ja som mal aspoň trocha slušnosti si dať nohavice.

Zastal som pred tmavými dverami, na ktorých boli vyrezané symboly v starom jazyku, ktoré som nebol schopný prečítať, ale jednu časť som si z kníh pamätal dobre.

História je plná klamstiev, ak ju píšu iba víťazi.

Presne tieto slovám nám boli viac krát opakované. Bola to pripomienka toho ako z Lucifera a Lilith spravili porazených a monštrá.  Jedno pravda bola a druhé nie. 

Pokrútil som hlavou a silno šesť krát zaklopal. 

Chvíľu sa nič nedialo, ale nakoniec sa dvere otvorili.