Precatio

Derav (17.kapitola)

Jeho pery boli na mojich skôr ako som stihol čokoľvek iné povedať či spraviť. Vďačne som mu pootvoril ústa, aby vedel dnu vkĺznuť jazykom. Chutil tak ako vždy. Jemne korenistá chuť škorice nahradila chuť alkoholu, ktorý som vypil ako som prišiel do domu. 

Ani na chvíľu mi nedovolil vyhrať v súboji jazykov. Bral si všetko, čo som mu veľmi ochotne dal. Vždy tieto súboje vyhral. Vždy som sa podvolil. 

Nezáležalo mi na tom, že len niekoľko hodín dozadu si Abigail odo mňa zobrala to čo jej nepatrilo. Potreboval som, aby to nahradil on niečím iným. Aby mi spôsobil bolesť, ktorej som sa vedel chytiť a už nikdy ju nepustiť. 

Prerušil naše bozky a silno ma potiahol za vlasy dozadu. Bolesť mi prešla celým telom rovno do už tvrdého penisu.
„Tvoja bolesť jej nepatrí." zavrčal mi tesne pri tvári, „Patrí mne." potlačil ma viac na posteľ. 

Mal som ho zastaviť a dokončiť začatý rozhovor, ale pri zovretí môjho hrdla sa všetky slová a myšlienky stratili.

Nevedel som čo všetko mu ide hlavou. Nerozumel som ničomu. Iba som to potreboval. Potreboval som jeho. 

Jeho pery znova našli moje. Bozky mi zrazu prišli hladnejšie akoby potreboval niečo dokázať mne aj sebe. Mal som sa pýtať, ale nechcel som. Bude na to čas neskôr. 

Silno ma uhryzol do pery. Môj aj jeho ston sa zmiešal v jeden a ústa mi naplnila chuť krvi. 

Pevnejšie mi zovrel hrdlo. Jeho pazúre sa mi zaryli do krku až som pocítil krv stekajúcu po pokožke.
„Veľmi mi vyhovuje, že si už nahý." pustil mi hrdlo.

Nespokojne som zavrčal.

Bolesť. Potreboval som bolesť, aby som zabudol.

Hlasno som zastonal ako mi prešiel pazúrmi po celej hrudi. Prerezal krížom pentagram, ktorý mi Abigail vyryla do tela.
„Lepšie." týčil sa nado mnou vo svojej temnej kráse a pozeral sa na moju hruď.
„Škoda, že tak rýchlo miznú." vykrútil som pery dospodu.
„To vieme zmeniť." oči mu zahoreli ako sa na mňa usmial.
„Kto vie koľko krát musím zopakovať tento pohyb," prešiel mi znova po hrudi, „aby ostali trvalé jazvy?" zastonal som keď zopakoval pohyb. 

Bolo až zúfalé ako veľmi som chcel, aby sa mu to podarilo. Nechcel som na hrudi pentagram. Chcel som tam jazvy od neho. Chcel som byť navždy označený ním.

Jeho pery našli tie moje ako sa ku mne naspäť naklonil. Tešilo ma, že bude mať celú hruď od mojej krvi. Vždy som ho rád videl pokrytého krvou. 

Pootvoril som pery, aby mi mohol vojsť jazykom do úst v tej istej chvíli ako pevne zovrel môj penis. Prehltol môj ston a opätoval mi ho tým svojim. 

Niekoľko krát pohol rukou až to zakončil prejdením pazúrov po celej dĺžke. Nie dosť na to, aby tiekla krv, ale dosť na to, aby som to cítil v celom tele. 

Cítil som jeho úsmev pri mojom hlasnom stone, ktorý nechal zaznieť okolo nás.
„Akosi si zabudol, že máš ruky a chvost, Derav." upozornil ma jemne vyčítavo.
„Nezabudol len...." prerušil ma bozkom.
„Len?" opýtal sa keď sa odo mňa odtiahol a prešiel perami na krk.

Nevedel som prečo sa ho nedotýkam. Chvost som mal položený spolu s rukami na posteli. Zvieral som prikrývku tak pevne až mi tŕpli prsty. Mal som sa ho dotýkať, ale chcel som, aby si on zobral všetko. Aby nahradil Abigail.
„Iba si ma privlastni kurva." chcel som dodať prosím. Chcel som žobroniť, aby mi dal viac. 

Viac všetkého.
Viac krvi.
Viac bolesti.
Viac jeho. 

Jeho dych ma zahrial pri uchu ako ma do neho až príliš jemne uhryzol.
„Chceš bolesť?" zapriadol tesne pri mojom uchu a znova pohol rukou hore a dole.
„Áno." celé telo sa mi triaslo vďaka jeho mučivo pomalým pohybom.
„Buď dobrý chlapec a popros." jemne ma uhryzol do ucha.
„P-prosím." vykoktal som.
„Prosím čo?" ticho sa zasmial.
„Prosím pretiahni ma!" zavrčal som cez zovreté zuby.
„Dobrý chlapec." jeho pochvala ma takmer poslala cez okraj.