Tá kniha bola strata času z dvoch dôvodov. Bola hrubá a plná textu bez jediného obrázku. Druhý dôvod bol, že som tomu textu nerozumel. Niektoré slová som rozoznal, ale inak nič.
Derav sa neukázal dva dni a mne spoločnosť robila iba Vaera, a tá hlúpa kniha, ktorá teraz ležala uprostred nízkeho stolíka kam som ju odhodil hodinu dozadu. Jediné, čo mi ostalo bolo hľadieť do kamenného stropu a dúfať, že ma Lucifer nepríde tak skoro navštíviť, aby si zistil čo som zistil.
Vedel som ako krutý vie byť. Sám som niekoľko krát na sebe pocítil jeho krutosť. Nikdy sa, ale nič nevyrovnalo bolesti a utrpeniu, ktoré mi spôsobila strata krídel. Bol to iba môj trest a moje zlyhanie. Aspoň tak som si nahováral.
Bolelo nemôcť cítiť vietor na krídlach a nemôcť sa len tak preletieť nad mestom. Bolo utrpením vedieť, že tie krídla sú hodené niekde na dne Rieky Nárekov bez možnosti návratu. Najviac, ale bolelo, že tesne potom ako mi ich Lilith vzala si ma prestal Lucifer volať a stal som sa niekým nepotrebným. Niekým obyčajným. Niekým kto iba nosil duše do Podsvetia.
Prudko som vyrovnal hlavu a hlasno zavrčal.
Znel som ako zúfalec, ale nech som sa snažil akokoľvek stále som ho cítil. Stále som cítil jeho moc a chuť. Stále som vedel, že sedel na tom istom mieste kde teraz ja.
„Vaera sprav mi radosť a zabi ma, prosím." iba vedľa mňa mňaukla.
„Máš aj inú radu?" otočil som na ňu tvár.
Sedela na opierke, jednu nohu mala vystretú a olizovala si veľmi intímne partie.
„Mám ťa nechať samú?" opýtal som sa podráždene.
Ani to s ňou nepohlo, iba sa ďalej oblizovala.
„Hovorím s tebou." štuchol som do nej pazúrom.
Iba na mňa zasyčala a vrátila sa k olizovaniu.
„Jedného dňa ti v spánku urežem tie chvosty." zavrčal som jej smerom.
„Rozprávam sa s mačkou, ktorá ma má u riti. Skvelé." prudko som vstal a hlasno zavrčal.
„A teraz ešte aj sám so sebou." začínal som blázniť a čím viac som znel zúfalejšie.
Otvoril som ústa, že niečo poviem smerom k Vaere, ale ozvalo sa klopanie na dvere.
Prehltol som naprázdno a vykročil ku dverám.
„Fia." prevrátil som očami, keď som otvoril dvere.
„Čomu vďačím..." nestihol som ani dopovedať a už ma tlačila naspäť do miestnosti.
„Iba som chcela tvoju spoločnosť." ukázala mi všetky zuby a stále mi tlačila dlaňou na nahú hruď, až som narazil na okraj sedačky a kolená sa mi podlomili.
Dopadli sme spolu na sedačku a bol som rád, že Vaera stihla zmiznúť.
„Fia, čo..." prerušila ma svojimi ústami na mojich.
Chvíľu som s ňou bojoval. Snažil som sa dostať od jej úst a rúk, ktorými mi prechádzala po hrudi, ale nakoniec som to vzdal.
Pritiahol som si ju bližšie za zadok a ona ticho zastonala.
Nech to vezme Diabol! S nárazom sme dopadli na zem až ticho zastonala, ale vedel som, že to nebolo iba bolesťou.
Nemusel som jej hovoriť, že to rozhodne nebude pomalé a jemné. Vedela to skôr ako vôbec zaklopala na dvere.
Silno som jej zahryzol do krku až sa prehla v chrbte a zastonala. Krv mi naplnila ústa a ona znova zastonala.
Zvuk trhania oblečenia naplnil miestnosť a jej horúca pokožka sa dotkla mojej až som slastne zapriadol.
Potreboval som inú chuť ako jeho, a tak som si veľmi rád vzal Fiu. Vzal som si ju presne tak ako som potreboval ja a ona mi dala to, čo som požadoval.
Nebolo to romantické. Bolo to zvieracie, plné škrabania a hryzenia. Aj keď som musel udržať svoje stony vo vlastných ústach kvôli nej, vzal som si všetko.
Chcel som aspoň na chvíľu zabudnúť na vlastné zúfalstvo, a tak som bral až do posledného pohybu bokmi. Až pokiaľ som do nej nenapumpoval všetko, čo som mal a neľahol si vedľa nej na zem.
Uvoľnila ruky a dopadla na brucho. Usmievala sa a mala zavreté oči.
Mal som na jazyku niekoľko slov, ale ani jedno som nebol schopný poskladať.
„Zabudla som aké to s tebou vie byť." zašomrala vedľa mňa.
Nepovedal som nič iba som vstal a prešiel k stolu na ktorom bola otvorená fľaša a prázdny pohár. S Fiou som si už dlhé roky nemal čo povedať.
„Máme tichú domácnosť?" opýtala sa stále zo zeme.
„My dvaja nemáme domácnosť." zavrčal som popri nalievaní.
„Zabudla som, že tvoja domácnosť je Derav." jeho meno zavrčala akoby to bola nadávka. Akoby s ním nesexovala niekoľko dní dozadu.
„Keď máš jeho vtáka v sebe tak nie si taká agresívna voči jeho osobe." otočil som jeden pohárik do seba.
„Ani voči tvojej."
„Som poctený." Prevrátil som očami a nalial som druhý pohárik.
Vôňa spáleného dreva mi naplnila nos a ja som ticho zavrčal. Jej vôňa bola agresívna na rozdiel od Deravovej, ktorá bola veľmi podobná, ale príjemnejšie.
„Hádam sa na mňa stále hneváš?" jemne mi prešla po nahom ramene.
„Zabúdaš na to, čo tie tvoje ústa spôsobili." trhol som ramenom, aby som sa od nej dostal ďalej.
„Už som sa ti niekoľko krát ospravedlnila." zašla mi prstami do vlasov a jemne potiahla.
Takmer som zapriadol, ale udržal som sa. Chcel som, aby odišla. Nepotreboval som jej náklonnosť, keď som vedel, že jediné o čo jej išlo bolo moje telo. Fii nikdy nešlo o nič viac. Ukážková démonka so srdcom bojovníčky. Veľmi čiernym srdcom a zhnitým. Derav mal aspoň toľko slušnosti, že sa tváril, že mu na mne záleží.
Pustila mi vlasy a prešla mi po nahej pokožke pomedzi lopatky.
Zovrel som jej hrdlo. Ozvalo sa rozbíjanie skla, keď pohár dopadol na zem.
Začala ma škriabať pazúrmi po ruke, ale napriek bolesti som nepovolil.
Stratila zem po nohami ako som ju trocha nadvihol stále zvierajúc jej hrdlo.
„Nemáš právo!" zavrčal som jej do tváre.
Na ruke sa mi stále objavovalo viac a viac škrabancov, ktoré krvácali, ale nepustil som ju. Moje vlastné pazúre sa jej zarývali do krku a krv jej stekala na nahé telo.
„K..." pokúsila sa vysloviť.
Ešte viac krvi stieklo na jej prsia až kvaplo k mojim nohám.
„Vypadni." pustil som ju bez jediného varovania.
Hlasno dopadla na zem k mojim nohám. Držala si hrdlo a kašlala. Moja krv kvapkala vedľa nej na rozbité sklo pohára.
Zdvihla ku mne čierne oči, v ktorých boli všetky slová, ktoré jej zranené hrdlo nedovolilo povedať. Všetky nadávky a urážky mala napísané v tvári, ale ani jedna neopustila jej trasúce sa pery.
Vedela, že z nás dvoch som ja ten, ktorý vie ukončiť jej život. Vedela, že jediný dôvod prečo žije je lebo nad ňou drží ochranu ruku samotná Lilith. Jedného dňa, ale aj toto pominie. Lilith sa vždy prestala zaujímať a vtedy svoje zovretie nepovolím. Vtedy nechám Fiu krvácať a kričať.
„Idem sa umyť, ak ťa tu nájdem keď sa vrátim, prídeš o jeden z rohov. Výber nechám na tebe." usmial som sa na ňu až som jej ukázal všetky zuby.
Musel som uznať, že vyzerala vynikajúco predo mnou na zemi s krvou na hrudi a prudko dvíhajúcimi sa prsiami. Škoda, že bola dobrá iba na to.
_______________________________________________________
YOU ARE READING
Precatio
HorrorDávajte pozor na staré knihy a modlitby, môžete nimi privolať bytosti, ktoré by nemali kráčať medzi živými.
