Som anjel

2.kapitola

...prebrala som sa v maminej spálni. Chrbát ma neuveriteľne páli.

Nedokázala som sa poriadne postaviť. Akonáhle som pohla čoby len rukou,bolesť mi vystrelila až do hlavy. Au! Akoby sa mi niečo snažilo predrať von z chrbta. Zrazu sa mi zakrútila hlava a hodilo ma na posteľ. V tom okamihu som zaspala. Keď som sa zobudila bolo asi pol šiestej ráno. To bol ale divný sen,alebo sa to naozaj stalo ? Nie,nie,zase iba živý sen. Nahádzala som si knihy do tašky. Ĺahla som si,že si ešte pospím,no len som zízala na strop. Okolo pol siedmej som otvorila skriňu. Keď že som dnes tak skoro hore,nejako pekne sa nahodím. Do siedmej som si žehlila vlasy. Keď ma mama a Matúš zbadali,divne na mňa zízali.

"Čo,nemôžem raz za čas vyzerať dobre ? "

Matúš si rukou zatvoril ústa.

"Čo si spravila s mojou sestrou ?"

"Hádam zas až tak zle nevyzerám."

"No.."

"Angie,máš rande?"

No ako mama! Ďakujem,že si mi pripomenula,prečo sa takto obliekam len zriedka. Ledva to mama dopovedala,Matúš vybuchol do smiechu. Obula som sa. Konečne som vyšla z domu. Som zvedavá,ako zareagujú v škole. Myslím že je márne dúfať,že si to nikto nevšimne. Ako som sa len mohla takto obliecť?Po roku som si obliekla sveter s ružami. Keď som vošla do školy,takmer všetci sa za mnou obzerali. Začínam ľutovať môj výber.

"Ang,si to ty ?"

"Nie,jej sesternica."

Konečne so mnou Miky prehovorila, ale jej tón neznel nadšene.

"Nebodaj máš dnes rande?!"

"Neboj sa nemám .Len som chcela trochu zmenu."

Pozorne si ma prezrela. Len čo si ma do prezerala,otočila sa a odišla. So sklonenou hlavou som šla po chodbe. Pevne som stískala knihu a dúfala,že sa nepotknem. Pohľady ma pálili a pozorne sledovali zo všadiaľ. Akonáhle som vkročila do triedy,všetci stíchli. Počujem tlkot svojho srdca a ticho sa mi nepáči.

"Aha ho!Zo škaredého káčatka je konečne labuť!"

Miky!Ako toto mohla povedať?Vedela o tom že sa tak cítim a j o tom,ako sa dokážem zmeniť. Akoby mi vrazila nôž medzi lopatky. Jediné pozitívne je že sa skončilo to nepríjemné ticho. Začínam si zvykať na dnešné pohľady. Len dúfam,že nikde nestretnem...

"Ahoj kráska!"

"Si blbý alebo slepí?"

"Nie! Merilyn Monroe!"

"Wow...si...si iná!"

"Vážne?Bez teba by som si to nevšimla."

Pridala som do kroku v snahe zbaviť sa ho. Nanešťastie sa mi to nepodarilo. To hádam nieje pravda...

"Nebodaj má dnes železná lady rande?"

"Železná lady? A nie žiadne rande."

Pozorne si ma premeral. Jeho pohľad mi vyvolal husiu kožu.

"Prečo železná lady? "

"Vraj odmietaš všetkých chalanov."

"Aha! Kto to povedal?"

"No,ved'tí odmietnutý."

Takže ma berú ako nedobytnú. Neviem,či je to dobré alebo zlé. No asi pol na pol. Ani jeden z nás neprehovoril. Nemyslím,že mu mlčanie dlho vydrží...

"Kam ideš po škole?"

"Domov..."

"A ideš dnes aj na tréning?"