Som anjel

20.kapitola-2.časť

"Angela!"
Zošalela som? Jeho hlas mi zozbúchal srdce. Rozplakala som sa ešte viac. Tlkol srdca ma uvádzal do tranzu. Prišla som o rozum! Niečia ruka ma jemne pohladila po vlasoch. Zdvyhla som uplakanú tvár.

Hľadeli na mna tie najmodrejšie oči na svete. On...on žije! Síce je stále dosť bledý,no žije. Teraz som plakala od šťastia. Objal ma. On žije!
"Už nikdy,nikdy ma nesmieš opustiť! Neprežla by som bez teba!"
"Som s tebou. Už som s tebou."
Dlanou som mu stále kontrolovala tlkot srdca. Nenwchám ho odísť. Pomohla som mu postaviť sa.

Človek ktorého nadovšetko milujem žije. Pažu mal okolo mojich pliec. Pevne som ho podopierala. Ešte nikdy som nevol taká šťastná. Jeho smrť by ma zničila.

Anis sa rozlúčila s Matúšom a zmizla medzi stromami ako bieli blesk. Pomaly sme kráčali po lesnej ceste. Matúš kráčal pred nami a podopieral Tomáša. Podopierala som Mareka. Znovu to bol on ,aj ked vyzeral veľmi unavene nedokázala som odtrhnúť pohľad od jeho dokonalej tváre. Usmial sa.
"Milujem ťa!"
Jeho líca zaplavila červen. Je zlatý!
"Tiež ťa milujem."
Otočil sa tvárou ku mne a letmo ma pobozkal. Mala som pocit ako by mojim telom prebehol elektrický prúd. Zhlboka sa nadýchol a zatvoril oči.
"Marek!"
"Áno?"
"Otvor oči!"
Doširoka sa usmial,no oči stále neotváral. Jemne som ho šťuchla do rebier. Zasmial sa a konečne otvoril oči.
"Už to nerob."
Pozrel mi hlboko do očí. Pevne som ho objala. Tlkot jeho srdca bol ten najkrajší zvuk aký som kedy počula. Odtiahol sa. Jeho teplá dlan na mojom líci mi vyvilala zimomriavky. Pevne som ho držala okolo pása. Vzal moju tvár do dlaní,do jeho teplých dlaní. Konečne nebol ako ľad. Pobozkal ma tak vášnivo ako ešte nikdy. Chytil ma okolo pása. Ovynula som ruky okolo jeho krku. Pokožka mu horela rovnako ako mne. Niekto zapískal. Neochotne sme sa od seba odtrhli.
"Podme hrdličky!"
Matúš sa na nás smial. Za Tomášovím chrbtom sa hrdo vznášali striebristé krídla. Pobozkala som Mareka a rozprestrela krídla. Skôr ako som sa odrazila ma chytil za ruku.

Otáčala som sa do špirál,klesala a stúpala. Marek bol stále pri mne. Pritiahol si ma k sebe. Krídla okolo nás vírili vzduch. Jeho oči boli omnoho modrejšie ako obloha okolo. Hrýzla som si spodnú peru. Jeho pery sa zľahka dotkli mojich. Srdce mi od radosti takmer vyskočilo z hrude. pomaly sa odtiahol. Preplietol si prsty s mojimi. Dohnali sme Matúša a Tomáša.

Pristáli sme na záhrade. Az sa vrhla na Tomáša. Pevne ho obíjmala a bozkávala ako by ho nevidela celú večnosť. Matúš bol už dávno dnu. Nechali sme Az s Tomášom samých a šli dnu. Estel sa mi hned zavesila okolo krku. Zaskočilo ma to. Ved nemi odkiaľ vedieť ,čo sa stalo.
"Už ma môžeš pustiť."
"Prepáč. Som rada,že ste sa vrátili."
"Nemali sme sa vrátiť?"
"Anjeli nikdy nevychádzali s vlkolakmi,no až na pár vínimiek."
"Prečo si mi to nepovedala?"
"Myslela som,že to vieš. Vedia to totiž všetci."
Znovu mi nikto nič nepovedal.
" Ale ak to včetci vedeli,prečo tam so mnou šli? "
"Je z rodu bileich vlkolakov a navyše Anisin prapradedo."
Súhlasne som prikývla. Začína mi to dávať zmysel ,no až na jednu vec. Ak bol Markus náš spojenec,prečo Marek takmer zomrel?

Marek si šiel odpočinúť. Spal v mojej izbe. Sadla som si k Matúšovi do obývačky. Hral sa s prázdnou sklenenou aampulkou a duchom bol úplne mimo. Richard vyzeral podstatne lepšie. Poťukala som brata po pleci.
"Angie! Potrebuješ niečo?"
"Chcem sa ťa niečo spýtať."
"Počúvam."
"Ak bol Markus náš spojenec,prečo Marek takmer zomrel?"
"Ty a Tomáš ste niečo ako alfa medzi anjelmi,no Marek je len výsledok lásky dvoch rozličných anjelov. Je podstatne slabší."
"Vedel čo sa môže stať a aj napriek tomu šiel. Prečo?"
"Kvôli tebe. Má šťastie ,že si tam bola. Zachránila ho tvoja láska a silná anjelska aura."
Bez slova som nanho hľadela. Ja,ja som ho takmer zabila! Objala som si kolená. V očiach ma zaštípali slzy. Takmer kvôli mne zomrel. Matúš ma silno objal. Ležala som v jeho náručí a znovu,znovu som plakala. Jemne ma hladil po vlasoch. Keby viem o všetkých rizikách idem sama.

Konečne som sa upokojila. Dopriala som si horúcu sprchu. Voda mi stekala pomedzi pramienky vlasov. Svaly sa mu uvolnovali a únava mi zaplavila telo. Obliekla som si voľné tričko a teplákové šortky. Marek spal. Mal na sebe Matúšové tepláky a lúče zapadajúceho slnka sa odrážali od jeho obnaženej hrude. Vlasy mal rozhádzané na všetky strany. Polomokré vlasy mi ležali na ramenách. Opatrne som si vedľa neho sadla. Je neodolateľný! Stále nechápem,čo na mne taký dokonalý chalan vidí? Pokrčil nos a pomaly otvoril oči. Dlanou som sa oprela o jeho hladkú hrud a chcela som mu dať malý bozk na líce, no pritiahol si ma k sebe.

Ležala som vedľa neho s nohami vyloženými na jeho stehnách. Dlane si uložil na moje stehná a ja som dlanami kontrolovala tlkot jeho srdca. Doľahla na nás únava a obaja sme upadli do ríše snov.

Ahojte! Tak čo prekvapila som vás alebo ste čakali,že to prežije? Ako myslíte,že sa bude dalej vyvýjať dej? Dúfam,že sa vám môj príbeh ešte stále páči a ostanete mu verný aj nadalej. :)