Som anjel

9.kapitola

Okno našťastie ostalo otvorené. Vletela som dnu a zrútila sa na zem. Nedokázala som prestať plakať. Krídla ma z časti prikrývali a z časti ležali na dlážke. Trochu som sa upokojila. Skryla som krídla,vyzliekla si sveter,obliekla si tielko a ľahla som si do postele. Kanady ťažko dopadli na drevenú podlahu. Zakryla som sa v snahe ukryť sa pred svetom...

Z pohľadu Tomáša...

Len čo som mu vrazil,uľavilo sa mi. So za dunením sme dopadli obaja na zem. Niekto ma od neho chcel oddeliť,no ja som to ignoroval. Pri každom údere som bol spokojnejší. Jeho údery som vôbec necítil. Zrejme to bol zapríčinené mojim hnevom. Strhol som si obväz len mi zavadzal. Niekto mi pevne zovrel ruky za chrbtom a odtiahol ma od neho. Metal som sa v snahe vytrhnúť sa zo zovretia. Arziris mu pomohla vstať. Držal si ruku pod rebrami. Podopierala ho aby mohol vyjsť hore schodmi. Pomaly ma opúšťal hnev. Keď mi z tela vyprchal nadmerný adrenalín začal som pociťovať jeho údery. Po hánkach pravej ruky mi stále stekala krv a v ústach som mal tiež kovovú chuť. Tréner ma konečne pustil. Pozrel na mňa,nesúhlasne pokrútil hlavou a šiel hore za svojim synom. Prešiel som k drezu. Pomaly som si opláchol hánky. Do šľaka strašne to štípe! Škaredo som zanadával a potom som si opláchol aj tvár. Vyzliekol som si zakrvavené tričko. Po chvíli rozmýšľania nad tým čo sa tu stalo som si šiel sadnúť von. Asi desať minút na to pred chatou zastalo mamino auto. Najprv som čakal že mi vynadá ,no len pokrútila nesúhlasne hlavou a spolu z Angelinou mamou vošli dnu. Dúfal som že konečne bude chvíľu ticho keď zavŕzgali dvere. Aziris bez slova rozprestrela tri pári svojich bielych anjelských krídel a v momente bola fuč...

◄► ◄► ◄►

Zobudilo ma klopanie na dvere. Vôbec sa mi nechce vstávať. Vystrčila som hlavu spod paplóna a čakala či niekto vojde. Po pár minútam niekto opatrne otvoril dvere. Bola to Aziris. Vošla dnu,zatvorila za sebou dvere a mne vyrazilo dych keď som zbadala jej zakrvavené šaty. Pre Boha! Č...č...čo sa stalo?

„Mirazel dala by si mi prosím ťa nejaké čisté oblečenie?"

„J...j...jasné."

„Aj ty sa obleč pôjdeš so mnou."

Bez slova som prikývla. V skrini som našla čierne rifle s vysokým pásom a bielu voľnú košeľu. Vyzerala celkom ako človek keď si to obliekla až na tie modré pehy. Niekde úplne v zadu v skrini sa mi podarilo nájsť čierne baleríny. Perfektné! Obliekal som si sveter čo som mala a poriadne som si zašnurovala kanady. Zatvorila som okno. Neochotne som sa tackala dolu schodmi. Konečne sme boli dole. Tie schody ma raz zabijú. Po chvíli letu sme znovu boli ped tou chatou. Pred ňou sedel Tomáš so sklonenou hlavou. Na hánkach ma uschnutú krv zmiešanú zrejme s vodou. Zdvihol hlavou a ja som si všimla že ma rozťatú peru. Neskutočne som sa naštvala. Netušila som že je taký kretén. Postavil sa a asi ma chcel objať,no ja som sa rozbehla dnu. Nemám na neho teraz náladu. Aziris pomaly kráčala za mnou. Vbehla som dnu. V malej obývačke sedela moja mama,Matúš,Tomášova mama a tréner. Nevnímala som ich. Jediné čo som momentálne chcela bo to že som chcela vidieť Mareka.

„Keros je hore..."

Aziris chcela ešte niečo zrejme doplniť,no ja som už bežala po schodoch. Brala som ich po dvoch. Chvíľu som bola zmätená ,pretože som nevedela za ktorými dverami je. Skúsila som tie ktoré boli zatvorené. Pomaly som ich otvorila. Nehybne ležal na posteli. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Nemal tričko takže som si hneď všimla asi dvadsať centimetrovú podliatinu pod pravým,posledným rebrom. Pomaly som pristúpila k posteli. Pod kanadami mi zavŕzgala parketa. Zastala som a čakala či sa otočí. Pomaly otočil hlavu. Pod okom sa mi robil monokel a na pere mal zaschnutú krv. Pribehla som k nemu. Opatrne som si k nemu prisadla.