Silné slnečné lúče ma nútila viac zažmúriť oči. Štebot vtákov mi spôsoboval nepríjemnú bolesť hlavy. Musela som si rukami zakryť uši.
Zrazu ma naplo. Oprela som sa o ruky a obsah môjho žalúdka som vyvrátila do napadaného lístia. Pomaly som sa postavila. Slnečné lúče ma stále oslepovali. Dotackala som sa k stromu a oprela sa. Spoznala som železnú bránu cintorína vlkolakov. Ako som sa odtiaľ dostala? Poobzerala som sa.
Anis s Matušom stáli nad bezvládnymi telami Mareka a Tomáš. Rozbehla som sa smerom k nim. Sťažka som prepletala nohy. Matúš ma chytil ta pás. Po lícach mi začali stekať slzy. Marekova tvár bola mrtvolne bledá. Podarilo sa mi vymaniť z bratovho zovretia. Dopadla som na kolená vedľa Marekovho tela. Nedýcha! Vzala som do náruče jeho bezduché telo. Bol úplne ľadový. Oprela som čelo o jeho. Moje slzy dopadali na jeho biele líca. Hladila som mu tvár avlasy dúfajúc,že sa preberie. Ani sa nepohol. Srdce mu nebilo. Nemôže zomrieť!
"Ostan so mnou! Marek ostan so mnou! Milujem ťa! Milujem ťa,počuješ? Prosím vráť sa! Nedokážem bez teba žiť!"
Kričala som tak nahlas ako som len mohla. Tomáš sa prebral a pomaly si sadol.
"Za všetko môžem ja. Nemala som hľadať vlkolaka. Prepáč! Myslela som len na seba. Prepáč mi to! "
Hlas sa mi zlomil. Šepkala som len jeho meno. Nezmohla som sa na nič iné. Je to moja vina,toto celé je moja vina! Nahánala som sa za hlúpostami miesto toho,aby som trávila čas s ľudmi ktorých mám rada. Jeho bezvládne telo ležalo na zemi. Obíjmala som ho a plakala. Srdce ma bolelo ako by mi do niekto bodol nôž.
YOU ARE READING
Som anjel
FantasyProsím berte do úvahy, že príbeh je pár rokov starý (2016). Je v ňom mnoho chýb, za ktoré sa ospravedlňujem a zároveň vám ďakujem za pochopenie. 🙏📝 Sú anjeli skutočný? Môže človek lietať? Tieto myšlienky behajú hlavou ne jednému z vás a výnimkou n...
