Ťažký osud

MINULOSŤ - 4.kapitola

30.6.2015

Koniec školského roka. Konečne. Rebeka a rozhodla vrátiť Thomasovi jeho ,,rannú sprchu¨ zo začiatku roka.

Vstala o piatej a potichúčky, aby nikoho nezobudila prešla do kúpeľne, kde si napustila vedro studenou vodou. Veľmi dlho jej trvalo kým vedro preplnené vodou dostala do Thomasovej izby. Pripadalo jej to ako hodiny.

Keď sa konečne dostala k izbe svojho brata, bez zaklopania otvorila dvere a potichučky ako myška po špičkách prešla k Thomasovej posteli a vyliala na jeho posteľ vedro plné vody. To čo nasledovalo ju však prekvapilo. Žiadny krik, nadávky... skrátka nič. Jedno veľké nič.

So strachom išla k Thomasovej posteli. Keď ale odhrnula perinu, zažila šok. A to veľký. Letel na ňu ľadový obsah vedra. Najprv jedno vedro od postele a druhé od skrine! Začala pišťať ale Andrej (Thomasov najlepší kamarát) jej zakryl ústa. Thomas mu s tým samozrejme veľmi rád pomohol a ukľudnil ju argumentom, že ak bude ďalej kričať, tak zobudí rodičov.

Potom stíchla a chalani ju pustili. Chudáci si však nevšimli, že Rebeka nemala so sebou jedno vedro, ale dve! A to hneď využila. Chytila vedro a vyliala z neho všetku vodu Andrejovi na chrbát.

Začali sa smiať a nahánať po celom dome. Padali, podkýnali sa, narážali do stien a dverí... No a veď načo by si zasvietili?

Ich zábava sa skončila o šiestej, keď Peter na celý dom zakričal: ,,Do riti! Boha to nemôžete byť aspoň ticho, keď už nemôžete spať, či čo?¨

Potom im zasvietil a Rebeka s Thomasom naraz povedali: ,,Dve eurá. Dlhuješ nám dve eurá za dve neslušné slová.¨ Oni to povedali s úplným kľudom a Peter skoro dostal infarkt.

Mária sa len začala smiať a pošepkala mu: ,,Ty si si tie pravidlá vymyslel, tak ich dodržuj. A nezabudni dať dve eurá aj Andrejovi,¨ dala mu pusu na líce a zišla dole chystať deťom raňajky.

A potom to už išlo ako každé ráno. Obliecť, umyť, do školy. Juhú!!! Na školskom dvore prebehlo všetko v poriadku. Hymna, príhovor riaditeľky, starostu, odovzdanie cien najlepším žiakom... Nasledoval príhovor deviatakov a tí sa rozhodli, že ho budú čítať Andrej s Thomasom.

,,Tak preto u nás Andrej spal, museli si to napísať...¨ povedala si popod nos Rebeka. Z celého ich príhovoru si ľudia zapamätali len: ,,Dúfam, že vás neunudíme k smrti. Písali sme to včera v noci ale ráno to bolo celé rozmočené, čo nevieme prečo, takže improvizujeme,¨ a podobne.

Mali to pekné, rozprávali príhody a trapasy ich tried a ukončili to tým, že zákaz ubližovania mladším žiakom platí aj po ich odchode zo školy. Následne sme sa rozišli do tried, dostali sme vysvedčenie a rozišli sme sa domov, kde nám konečne začali vytúžené prázdniny.