Ťažký osud

21.kapitola

Rebeka sa zobudila na jej známy zvuk - budík. Bola mierne dezorientovaná. Mierne dosť. Až keď počula tupý náraz a vankúšom tlmené nádavky, spamätala sa.

,,Prepáč Tobias, zobudila som ťa?" opýtala sa Rebeka priblblo.

,,Nie... Vôbec..." povedal Tobias s iróniou, ktorá sa nedala prepočuť. ,,Čo si hluchá, že máš budík tak nahlas? Veď dom má dvojmetrové steny a tvoj budík, už len podľa intenzity nadávania, zobudil celý barák!!!"

Rebeka len ústami naznačila prepáč, pretože dvere Tobiasovho bytu sa rozleteli a v nich stálo minimálne sto nasratých chlapov. Keď však uvideli strapatú Rebeku v Tobiasovom tričku, ich sánky padli až kdesi pod zem.

,,Nespala som s ním. Je to môj bratranec. Včera som sa necítila dobre tak som ho poprosila, či by ma tu nenechal na noc. A keďže tu nemám okrem šiat, lodičiek a školskej tašky nič iné, požičala som si na spanie jeho tričko," vysvetlila rýchlo Rebeka.

Všetci hneď pochopili, že tá hlasná hudba bol jej budík a chlapom došla aj trápnosť ich momentálneho postavenia, radšej sa odtiaľ pratali kade ľahšie. Nikto už nezaspal, pretože po celom dome sa ozýval dievčenský, nadávajúci hlas a trieskanie vecami.

Rebeka všetkých vyhodila z postelí a ziapala po nich, pokým nebol celý dom uprataný a nedoniesli jej ingrediencie na palacinky, ktoré im za odmenu spravila. Všetci ju za ne pochválili a dúfali, že si vezme svoje veci ale ona len behala po kuchyni len v Tobiasovom tričku. Opýtali sa jej, že či nemusí ísť do školy...

,,Dnes si len máme prísť o jednej pre vysvedčko." povedala s úplne kľudným hlasom.

,,Nechceš ísť na nákupy? Veď máš ešte päť hodín. My ťa odvezieme, zaplatíme všetko, čo sa ti bude páčiť a budeme ti to kľudne aj nosiť," povedali všetci chlapi zúfalým hlasom.

Rebeka sa na nich nechápavo dívala ale keď pochopila, o čo im ide, veľmi rýchlo s tým súhlasila: ,,Dobre. Oblečiem sa, učešem, trochu ešte upravím a môžme ísť." Im sa uľavilo a keď si Rebeka všimla Tobiasov pohľad, šmurkla naňho.

Ten v momente pochopil a vybuchol do smiechu. Rebeka rýchlo vybehla do Tobiasovho bytu a obliekla si šaty z promócií a keď sa upravila, zišla dole. Všetkým padla sánka. Nevedeli pochopiť, že je to to isté dievča, ktoré pred desiatimi minútami zmizlo na poschodí.

O štyri a pol hodiny neskôr

,,Bože, už nikdy nechcem nakupovať!" sťažovali sa chlapi. Rebeka sa na tom len smiala a zatiahla ich do kaderníctva.

Poprosila mladú kaderníčku aby jej pár prameňov vlasov nafarbila na tmavší odtieň hnedej. Po pätnástich minútach už s nafarbenými a vyžehlenými vlasmi odchádzali.

Keď prišla do bytu, prezliekla sa do nových šiat a poprosila chalanov aby ju zaviezli do školy. Tí jej veľmi radi vyhoveli, ale ona ešte chcela hovoriť s Tobiasom.

,,Nejdeš aj ty?" spýtala sa Rebeka nevinne. ,,Aspoň by si Laure pomohol zbaliť a odniesť veci z intráku. Ja budem musieť ísť pozrieť Adama a Evu a samozrejme sa rozlúčiť s Andrejom. V septembri znovu nastupuje do školy tak sa vracia domov aby mohol šprtať." prevrátila očami a pekne sa na neho usmiala.

Ten napokon súhlasil a dokonca sa mu podarilo presvedčiť Lauru aby išli s Rebekou aj oni. Keď vošli do základne, všetci na nich zízali. Rebeku ledva spoznali a tí dvaja (Laura s Tobiasom) im boli neznámy.

Problém. Prvé čo ich napadlo...

Keď tých troch však zbadal Adam, všetko čo mal v rukách mu spadlo na zem a on sa rýchlo zachytil stola. Eva sa pri pohľade na nich rozplakala a podlomili sa jej kolená. Obaja naraz povedali: ,,Laura! Tobias!"

Všetci štyria sa naraz pohli a skončili v spoločnom objatí a Rebeka išla za Andrejom.

REBEKIN POHĽAD

Keď som videla, že Adam, Tobias, Eva a Laura si k sebe opäť nájdu cestu, vybrala som sa hľadať Andreja. Našla som ho u Maroša.

Maroša musím pochváliť, už týždeň sa neopil! Juhú!!! To je super. Andrej mu pomohol. A teraz sa kvôli škole musí vrátiť domov, do Anglicka...

Objala som ho a povedala: ,,Sľubujem, že dám na seba aj Maroša pozor, ani jednému z nás sa nič nestane, každý deň ti zavolám a ak budem niečo potrebovať tak prídem za tebou do Londýna."

Usmiala som sa na neho a všetci spolu sme ho odprevadili na letisko.

POHĽAD AUTORA

Po Andrejovom odlete sa mladí rozlúčili s Adamom a Evou. Vybrali sa do Tobiasovho bytu, v ktorom plánovali osláviť na výbornú ukončený školský rok. Dohodli sa, že keď už sa uzmierili s rodičmi, tak prekonajú aj ďalšiu vec, ktorej sa boja...

,,A je to tu. Púšťam to." povedala s ťažkým srdcom Laura. Film sa spustil.

A potom sa to stalo...