Ťažký osud

37.kapitola

Ráno si zbalili všetky veci a vybrali sa na letisko. Prišli len päť minút pred odletom, no stihli to!

Po prílete na Slovensko sa pobrali do kvetinárstva a nakúpili biele ľalie a krvavo červené ruže. Dali to zviazať do troch veľkých kytíc a pobrali sa na cintorín. Na hrobe svojich rodičov strávila Rebeka v Andrejovom náručí pol dňa.

Okolo druhej poobede sa presunuli na Thomasov hrob, aspoň tam položiť kytice. Prekvapil ich však list, ktorý bol na hrobe. Rebeka ho roztrasenými rukami vzala, otvorila a začala čítať.

Ahoj krpec,

nemusíš sa báť, nepreplo ti. Je to skutočne moje písmo a ja skutočne žijem. Nebol som v tom aute. Marián ma uniesol pár dní pred tvojim koncertom a aj tú havárku spôsobil on. Medzi jeho poskokmi je jeden férový chalan, ktorý mi dovolil ti tento list napísať a položil ho na môj hrob. Odkáž prosím ťa Andrejovi, že viem o všetkom, čo vy dvaja spolu robíte a že ak ti ublíži, tak mu niečo odrežem. Nemôžem ti toho veľa povedať, no jedno je isté, zistite všetko o smrti Laurinho otca a Tobiasovej mami. Keď sa vám to podarí, Marián skončí v base a ja budem znova voľný. Samozrejme ak sa toho všetci v zdraví dožijeme. Ľúbim ťa krpec a dávajte si na seba s Andrejom pozor. Pozdrav aj ostatných.

Tvoj Thomas.

Začala plakať a podala list Andrejovi. Keď ho dočítal musel si sadnúť. Po hodnej chvíli sa pobrali do inštitútu a stretli sa tam s Adamom a Evou. Presne tých dvoch potrebovali stretnúť...

Bez akýchkoľvek okolkov sa ich opýtali na to, čo chceli vedieť. Adam vyvalil oči a Eva zbledla a začala plakať.

,,Mariana a Pavol. Chceme vedieť všetko." povedala Rebeka chladne. Sama nespoznávala svoj hlas, no bolo jej to ukradnuté. Adam s Evou si posadali a začali rozprávať. Vlastne rozprával len Adam, pretože Eva sa zmohla len na "Pa-p-pa-palko" a znova sa rozplakala. Adam tiež nemal ďaleko od sĺz, no potláčal ich a rozprával.

,,Spoznali sme sa, vzali, narodili sa deti a všetko sa to pokašľalo. Mariana začala žiarliť na Evku, pretože som s ňou bol párkrát na káve. Hrabala sa mi vo veciach a našla mi nezaregistrované zbrane a moje spisy z minulosti. Povedala to Palovi a my sme si s nimi dohodli stretnutie. Od ukončenia toho telefonátu sme ich nevideli, až na ich pohrebe, ktorý bol v 2008. Od ich zmiznutia sa nám do života začal znova pliesť otec a vyhrážal sa nám. Evku aj veľakrát zmlátil, keď bola sama. Obaja sme skončili na psychiatrii a tvoj otec to zobral do vlastných rúk. Marián nám dal na pár dní pokoj a potom ťa uniesol. V ten deň sme ho postrelili a nepekne mu poranili nohu. Odvtedy sme o ňom nepočuli a viac o Marianinej a Palovej smrti nevieme."

Rebeka sa na Andreja pozrela spýtavým pohľadom a keď prikývol, podala im Thomasov list. Keď si ho Adam s Evou prečítali, vytiahli odniekiaľ dve krabice a položili ich pred Rebeku a Andreja.

,,Ak sa v tom chcete hrabať, nech sa páči. Ja o tom nedokážem rozprávať a konečne sa mi podarilo zaradiť do bežného života. Ak chcete, opýtajte sa Lauri a Tobiasa, či vám nechcú pomôcť. Viem, že aj oni sa v tom istý čas hrabali. Teraz ak dovolíte máme prácu." povedala Eva a odišla z miestnosti. Adam ju po chvíli nasledoval a preto sa Rebeka s Andrejom rozhodli navštíviť Tobiasa.

Ten im povedal, že za Laurou ani nemajú chodiť a dal im všetko, čo sa im podarilo zistiť. Pomoc im však odmietol a preto sa Rebeka s Andrejom po večernom koncerte vrátili do Anglicka. V Andrejovom byte sa pripravili na druhý deň do školy a spomenuli si na to, že zajtra majú na škole koncert. Rebeka teda ešte rýchlo poslala dirigentovi noty a do noci sa rozprávali s Andrejom.

Riešili ten list a snažili sa nájsť nejaké nápovedy aj v Thomasových starých spisoch. Po asi hodine Rebeku niečo napadlo: ,,Andrej? Nemôžu byť nejaké nápovedy v listoch, ktoré mi vtedy do školy doniesol ten čudák? Čo si bol vtedy tak zmlátený a čo sa Maroš zrútil. Doteraz som čítala len ten jeden list, možno tam niečo nájdeme. Nemyslíš?"

Andrej súhlasil a preto začali hľadať krabicu. Našli ju po asi troch hodinách a preto začali postupne čítať všetky listy. O tretej ráno to už Andrej nevydržal a poslal Rebeku spať. Rebeka moc nesúhlasila, no nemala na výber a preto si išla ľahnúť. Zaspala skôr ako vôbec stihla dopadnúť na posteľ...

Andrej ju išiel po pol hodine skontrolovať a musel sa zasmiať. Zakryl ju perinou a pobozkal ju na čelo. On sám ešte nešiel spať ale vrátil sa späť do obývačky a vytiahol zo skrinky list od Thomasa, ten, ktorý mu dala Eva. Otvoril ho a začal čítať.

Nazdar bro!

Vieš čo som zač a tiež vieš, že zomrieť môžeme hocikedy. Mám ťa rád bro, ale to už asi vieš. Vždy si ma podržal a ja si to vážim. Daj mi prosím ťa pozor na ségru a neublíž jej. Viem, že si do nej buchnutý, no buď si istý, že ak jej ty zlomíš srdce, ja tebe zlomím väzy. Jasné, bro?! Opováž sa jej ublížiť a povedať jej o tomto liste. Dávaj na seba aj na Rebeku pozor. Drž sa, bro a buď happy.

Thomas.

Po dočítaní listu sa Andrej rozhodol riadne opiť, pretože už to ďalej psychicky nezvládal. Vypil tri fľašky whisky a so štvrtou v ruke zaspal.

Jediné, na čo pred spaním myslel bolo to, ako prežije ráno...