Ťažký osud

MINULOSŤ - 2.kapitola

5.5.2006

Rebeka oslavuje svoje siedme narodeniny. Spolu s Thomasom sa rozhodli usporiadať super oslavu.

Rodičom dali zoznam a vyhodili ich do obchodu aby im nakúpili balóniky, čiapočky, tanieriky a v skrátenej verzii - všetko čo nájdu, len aby boli preč minimálne dve-tri hodinky.

Rozhodli sa upiecť tortu a pripraviť všetko na príchod hostí. Upiekli palacinky, pripravili ovocný šalát, vysmažili mini-rezne, nachystali zmrzlinové poháre a všetko uložili na stôl v obývačke (okrem zmrzlinových pohárov, samozrejme). Na stole v obývačke, pekne v strede, aby ju bolo vidno, stála päťposchodová čokoládovo-ovocná torta.

Potom začuli otváranie dverí a rýchlo k nim pribehli. Rodičom vytrhli z rúk tašky, otočili ich a zabuchli za nimi dvere s tým, že do piatej ich doma nechcú. Rodičia zostali stáť ako obarení. Ich deti ich vyhodili z ich vlastného domu! Po chvíľke sa spamätali a rozhodli sa, že pôjdu na kávu. Dúfali, že dom bude stáť aj keď sa vrátia.

,,Veď Thomas má pätnásť, hádam to zvládnu,˝ utešovali sa. O piatej sa vracali domov a zistili, že hostia už sú tam. Trapas. To bolo prvé čo im napadlo. Avšak keď vstúpili do obývačky zostali stáť ako obarení. Všetko upratané, vyzdobené, stoly plné koláčov a dobrôt... A v strede obývačkového stola veľká päťposchodová torta. Prekvapenie bolo neopísateľné.

Oslava prebehla v poriadku a deti si už išli ľahnúť. Rodičia im povedali, že keď deti chystali, rodičia upracú. Thomas s Rebekou súhlasili, no keď otvárali dvere do svojich izieb, vystrašene sa na seba pozreli.

,,Do pekla! ˝ zvolali naraz.

Rýchlo sa rozbehli dole, no bolo už neskoro. Rodičia stáli ako bohovia pomsty v kuchynských dverách a pozorovali tú spúšť. V kuchyni to vyzeralo ako po výbuchu atómovej bomby. Thomas s Rebekou sa báli na nich vôbec pozrieť.

Chceli pomôcť a len si zarobili na pekne veľký prúser...