Ťažký osud

41.kapitola

REBEKIN POHĽAD

Andrej sa potom, čo mu ten policajt povedal radšej stiahol a odvtedy počúva na slovo. Ale len mňa. Vysvetliť Margo a Josephovi, že som tehotná bola pomerne ťažká úloha. Teda, vysvetliť to Margo. Joseph sa z toho tešil hádam ešte viac ako ja s Andrejom. Skákal po celej izbe, objímal mňa aj Andreja, dookola nám gratuloval a dokonca si bol dať prefotiť fotku nášho bábätka aspoň stokrát. Margo nám držala každý deň prednášku o ochrane a slušnom správaní. Po asi dvoch týždňoch už Mariánovi rupli nervy a naziapal na ňu, že či sa nemôže miesto vyrábania problémov radšej tešiť z vnúčaťa. Jej akoby to až potom došlo a chytila rovnaké nálady ako Joseph. Po hodine poskakovania vyleteli z izby s tým, že nám idú prerobiť byt tak, aby bol bezpečný pre dieťa a nutne musia zariadiť detskú. Pomoc!!!

,,Preboha však som v štvrtom týždni! Andrej, akonáhle ťa pustia tak zdrháme. Tvojich rodičov mám rada ale toto počúvať ďalších osem mesiacov nezvládnem!!!" povedala som s úplnou hystériou v hlase. Všetci naokolo, dokonca aj primár, ktorý sa prišiel Andreja povypytovať ako sa má, sa začali smiať. Ale ja som bola zúfalá!

V každom prípade, doktor nás vyhodil na chodbu a o pol hodinu sa dvere izby otvorili a mňa skoro šľak trafil. Ten debil tam stál normálne oblečený s cestovnou taškou! No ja som ho skoro zabila. Život mu zachránil len doktor, ktorý povedal, že ho pustil domov. Keďže z nášho bytu sa stalo stavenisko, dedko nám dal kľúče od svojho domu.

Len máme byť slušní a moc to tam neporozbíjať. S nadšením som začala prikyvovať a v hlave som si tvorila plán ako tam nájdem Thomasa.

,,Zlatko, Thomas v tom dome nie je. Nemusíš ho ani hľadať. Už keď mi Dušan volal, že či nemám niečo spoločné s tou havárkou tak som Thomasa odpratal do zahraničia na školu. Zo začiatku ma chcel síce zabiť ale po čase si zvykol a pokiaľ viem, tak sa mu na škole páči. Mohla by si potom prosím ťa zaviesť policajtov do mojej pracovne, nech sa tam trošku pohrabú? A inak... ja nooo... chcel som sa ťa opýtať, či by ste ma neprišli s Andrejom podporiť na ten súd, čo je zajtra..." vykoktal dedko a ja som ho len objala. Už si na moje objatia zvykol, takže ho to nejako nerozhodilo ale keď som mu pri odchode dala pusu na líce, skamenel na mieste...

Ja som mu len s úsmevom zamávala a policajti nás zaviedli k nemu domov. Keď vošli do jeho pracovne, počula som len nadávky. Preto som sa išla pozrieť čo také tam je a nakoniec som sa aj ja pridala k nadávajúcim. Keď odišli, s Andrejom sme si sadli na gauč a pozerali telku. Teda ja som pozerala telku a Andrej sa rozprával a mojim bruškom. Hladkal ma po ňom, pusinkoval...

No ja som si ho proste musela odfotiť. Fotku som aj s popisom "bude z neho skvelý tato" poslala Tobiasovi. Vedela som, že Laura je u neho. Za necelých päť minút mi už volal.

T: ,,Čo?!"

R: ,,Ahoj, aj ja ťa rada počujem Tobias. Aj ja sa mám dobre vďaka. A čo čo?"

T: ,,Ahoj, mám sa fajn, až na to, že som pred infarktom. To ako fakt si tehotná?"

R: ,,Áno, som. Ale je to ešte malé. Neviem kto všetko je tam s tebou ale pozdravujem. A hysterčiť nemusíš, pred dvoma týždňami sme sa zasnúbili."

T: ,,Odkážem. A čo ste?! Okamžite ma daj nahlas, viem, že Stewart je pri tebe!"

A: ,,Aho-"

T: ,,To tvoje ahoj si strč niekam!!! To sa ani kamarátovi nepochváliš s takýmito plánmi?! Sa hanbi!!! Rebeka, nemá Marián zajtra ten súd? A ozaj, ako berú v Anglicku ten váš vzťah?"

R: ,,Nebuď na Andreja hnusný, Tobias! Tu berú ten náš vzťah aj zásnuby aj bábätko úplne v pohode. Však aj teraz sme u dedka doma, pretože Andrejovi rodičia spustili prestavbu nášho bytu. A hej, zajtra je ten súd, takže ja si idem ľahnúť. Ak chcete tak vy ešte kecajte chalani. Dobrú."

T: ,,Dobrú. A aj ty si choď ľahnúť Andrej. Však sa za týždeň vidíme na vašom maturitnom plese. Budem tam vlastne okrem našej rodiny ktosi?"

A: ,,Hahaha. Fakt vtipný... Dobrú."

Po ukončení hovoru sme si išli ľahnúť do hosťovskej a ja osobne si pamätám až budík z druhého dňa. Len som otvorila oči a už som sa išla objímať so záchodovou misou. Andrej už na ten záchod začína žiarliť!!! Že však pri záchode trávim viac času ako pri ňom! Ma skoro porazilo z neho. Keby som ho nemilovala tak za posledný mesiac je asi miliónkrát mŕtvy. Po-moc.

Okolo desiatej som si obliekla šaty od dedka (médiá) a o jedenástej sme vstupovali do súdnej siene. Sudkyňa sa tam pol hodinu vykecávala a dedko tam zaspal. On fakt zaspal na vlastnom súde?! Keď si to sudkyňa všimla začala po ňom kričať a on akoby sa prebral z tranzu. Po ďalšej pol hodine ju prerušil:

Dedko (D): ,,Pani sudkyňa, nemôžete mi len prečítať, k čomu všetkému sa mám priznať? Ja vám potom poviem, za čo z toho som zodpovedný ja a za čo Nikolas."

Sudkyňa (S): ,,Nestrpím, aby ma niekto prerušoval. A to platí aj pre vás, vážený pán Marián Thomas Trnovec! Ale nápad je to celkom dobrý. Ak by sme mali riešiť všetko, nepohneme sa odtiaľto do budúcich Vianoc."

Tak po tomto mi padla sánka až kdesi pod zem a keď si to dedko všimol, ospravedlňujúco sa na mňa usmial.

S: ,,Dobre, takže čítam. Ublíženie na zdraví Eve Trnovcovej, drogy, mafia, alkohol, zbrane, únos a pokus o vraždu Rebeky Trnovcovej, ublíženie na zdraví vášmu nevlastnému bratovi Dušanovi Malackému, vydieranie Adama Trnovca, únos Thomasa Trnovca, únos a vražda Pavla Dmitrijeva a Mariany Trnovcovej, spôsobenie autonehody svojho najstaršieho syna Petra Trnovca a jeho manželky Márie Trnovcovej so synom Thomasom Trnovcom, sledovanie slečny Rebeky Trnovcovej a Andrewa Roberta Stewarta a opätovné pokusy o zabitie vyššie spomínaného páru. Vynechala som niečo?"

D: ,,Sa mi zdá, že nie ale dosť ste toho pridali. Mafia, drogy, alkohol, zbrane - áno. Ublíženie Eve - síce neúmyselné, ale áno a vážne. Únos a pokus o Rebekinu vraždu pred jedenástimi rokmi - áno, no na moju obhajobu, o tom, že je to moja vnučka som sa dozvedel až keď mi Dušan riadne vyčistil žalúdok. Ublíženie Dušanovi - áno, ale to máme my dvaja už vyriešené medzi sebou. Vydieranie svojho syna Adama - áno, ako každý rodič som chcel mať nejaké informácie o svojich deťoch. Pavol a Mariana - s tými nemám nič spoločné, o tom, že sú mŕtvi som sa dozvedel od Nikolasa, ktorý mi poslal video z toho, ako ich zabíjal. Spôsobenie autonehody - ako, ukážkový rodič nie som, ale veď preboha to bol môj syn!!! Jasné, že s tým nič nemám. Narazilo do nich síce moje auto, no nikto z mojich ľudí v tom aute nebol a ja som si to ani neobjednal ani nič podobné. Thomas v tom aute nebol, čím sa dostávam k jeho únosu - áno, a len tak medzi nami, zachránil som mu tým život a on si momentálne v zahraničí dokončuje výšku. Rebeku a Andreja som sledoval a vďaka tomu, že som ich sledoval nezomreli cez víkendy od hladu a ja som bol schopný im vždy poslať niekoho aby ich chránil. So svojimi deťmi som nemal prvotriedny vzťah, no NIKDY by som im úmyselne neublížil. A keby som chcel Rebeku a Andreja zabiť ako vy hovoríte, nabehol by som so svojimi chlapmi na policajnú stanicu s tým, že ak ich dvoch zachránia, tak sa priznám k hocičomu? O a zabudli ste medzi mojimi hriechmi menovať vraždu toho hada Nikolasa."

S: ,,Dobre, zostalo mi tu ublíženie na zdraví pani Eve, slečne Rebeke a sledovanie slečny Rebeky a pána Andrewa. K tomu hadovi sa nevyjadrujem. To sme sem ani nepísali. Keby ste jeho a jeho mužov nezabili vy so svojimi dajme tomu kolegami, vaša vnučka s priateľom by boli mŕtvi a Nikolas na slobode lebo policajti by tam boli všetci zastrelení. A preto vlastne odstraňujeme prvý bod z vašeho priznania."

R: ,,Prepáčte, že vám skáčem do reči, viem, že to nemáte rada. Ale Eva by si to s dedkom radšej vybavila ručne -stručne a ja som si s dedkom ten incident dávno vysvetlila a preto môžete tieto dve veci odstrániť."

S: ,,Prerušenie odpustím, bolo to k veci, takže pán Stewart, chcete sa nejako vyjadriť aj vy?"

A: ,,No... ono vlastne Marián povedal pravdu. Keby nás nesledoval tak cez víkendy asi držíme hladovku. Posielal nám pravidelne pizzu - ktorá bola mimochodom výborná, pretože mi sme boli leniví ju objednať. A navyše keby si len tak pustil rozprávky, bolo by to čudné, preto ich radšej sledoval s nami."

S: ,,To... no... ehm... myslím si, že to je jasné. Marián Thomas Trnovec, týmto ste oslobodený od viny."

Dedkovi dali dole putá a ja som sa mu hneď hodila okolo krku. Všetko je už tak ako má byť. Stačí mi, aby sa mi vrátil môj braček a ja budem mať všetko, čo k šťastiu potrebujem...