Ťažký osud

40.kapitola

REBEKIN POHĽAD

Ráno som zase vracala. Už sa z toho stáva moja denná rutina. Bola sobota a mne sa podarilo Andreja presvedčiť, aby zostal doma a nešiel do práce. Síce z donútenia ale po pol hodine súhlasil. Bol nadšený z toho, že môžme byť chvíľu spolu.

Doobeda sme sa buď len tak váľali v posteli alebo pozerali rozprávky. Tesne pred obedom mi prišla sms od môjho dedka. 'Ste jak malé deti. Oblečte sa a za desať minút otvor dvere. Poslal som ti tam chalanov s pizzou. Platiť nemusíš. Dobrú chuť, a aspoň trochu sa uprav nech sa ťa nezľaknú. :-)' . Musela som sa zasmiať a o desať minút sme sa už s Andrejom skutočne napchávali pizzou.

A bola výborná!!! Ani mi z nej nebolo zle. A to už čo povedať. Dedkovi som odpísala, že ďakujeme za pizzu a že bola výborná. Ako odpoveď mi prišiel smajlík plačúci od smiechu. Najprv som nechápala ale potom mi došlo, že on nás sleduje. A v tom momente mi niečo došlo a ja som musela mať fakt veľmi vystrašený výraz pretože mi začal zvoniť mobil a keďže tam bolo súkromné číslo, Andrej mi ten mobil len podal.

Ja som odišla do obývačky a okamžite to zodvihla. Hneď som sa však zakoktala a on sa začal na mne strašne rehotať.

M: ,,No čo je, Rebeka? Čo si tak náhle zbledla a začala si koktať? Však som sa normálne skoro zadusil od smiechu keď som ťa uvidel!"

R: ,,No hahaha. Veľmi vtipné. Ako dlho nás už sleduješ a čo všetko sleduješ?!"

M: ,,Aha... Jasné. Neboj, sledujem to len v priebehu dňa alebo keď spíte ale keď to začína byť zaujímavé, prepneme to na tepelné vnímanie."

R: ,,Marián!!!"

M: ,,Normálne tu plačem od smiechu už z teba. Si taká rozkošná keď sa čertíš. Inak akú rozprávku idete pozerať teraz? Nechcete si znovu pozrieť mimoňov, včera som nestihol koniec..."

R: ,,Arggggg!!! Neviem, teraz vyberá Andrej. Musím už ísť nech sa zbytočne nevypytuje. Dopočutia Marián."

M: ,,Dopočutia."

Po tomto som sa vrátila do izby a na moje prekvapenie sme skutočne pozerali Mimoňov. Bola to vtipná situácia. Po skončení rozprávky sa mi podarilo Andreja vytiahnuť z postele a nakoniec aj na čerstvý vzduch.

On mal oblečené modré skinny a biele tričko s námorníckou potlačou. Ja som tiež mala oblečené obyčajné skinny a tričko (v médiách). Prechádzali sme sa po parku a Andrej ma zaviedol k nejakému jazierku. Bolo to tam celé zarastené burinou a na podpätkoch sa mi cez to predieralo veľmi ťažko, najmä keď som sa pri tom bála aj o to malé...

Po neuveriteľne dlhej pol hodine sme prešli až k jazeru kde bola pri jednom z mnohých stromov postavená lavička. Andrej ma viedol priamo k nej a ja som nechápala o čo ide. Keď sme však prišli až k nej, Andrej zrazu zmizol a ja som sa teda chcela posadiť na lavičku, že na neho počkám. Na lavičke bol lístok, ktorý keď som si prečítala, rozplakala som sa od šťastia. Na lístočku stálo:

Čauko krpec!

Aj keď si nie som istý, či mám ešte právo ti tak hovoriť. Mariána som bližšie spoznal a zistil som, že nie je až taký hrozný. Ale on ti to raz všetko vysvetlí osobne. Dopočul som sa ale zaujímavé novinky z tvojho života sestrička. Takže bývanie s Andrejom a malý Stewart na ceste? Nejako ste sa poponáhľali s tým, nemyslíš? Ale ja ti verím a dúfam, že s tým magorom vám to vydrží a že ste naozaj šťastní. Maj sa sestrička. Ľúbim ťa.

Tvoj Thomas

Zdvihla som pohľad a tam uvidela na strome vyrezanú šípku ukazujúcu smer. Takto podľa šípok som odbočila asi päťdesiatkrát až som sa dostala späť do parku. To čo som uvidela ma šokovalo. Pri krásnej bielej mramorovej fontáne stál Andrej s mikrofónom a len čo ma uvidel začal spievať moju obľúbenú pesničku Saviour od Black Veil Brides (pustite si song).