Ťažký osud

PRÍTOMNOSŤ - 7.kapitola

Je piatok a Rebeka práve odchádza zo školy. Nejde však domov, ale priamo do centra Bratislavy do budovy opery, v ktorej sa koncert koná. Rebeka je nervózna, pretože vyučovanie sa im predĺžilo a ona už teraz mešká pol hodinu na generálku (poslednú skúšku).

Keď tam po pätnástich minútach prišla, ospravedlnila sa, že mešká, rozospievala sa, prespievala si piesne a mala dve hodiny do koncertu voľno. Všetci sa prezliekli, dievčatá namaľovali a dve hodiny prešli ani si neuvedomili ako. Zrazu im zostalo desať minút na to aby si odložili veci do šatní a dostali sa do zákulisia.

Koncert prebehol bez problémov a vyzbierali dosť peňazí pre deti v Afrike. No na koncerte sa neukázali Rebekini rodičia, ani jej brat Thomas a dokonca ani Andrej. No neriešila to. Bolo jej to ľúto ale vedela, že jej to všetko potom vysvetlia.

Prišli do šatne, prezliekli sa, odmaľovali a keď si išli do vestibulu zobrať bundy, zažili šok. Vo vestibule stáli policajti a pri nich Andrej, ktorý keď uvidel Rebeka tak zbledol a nebol schopný dýchať, tak ho dvaja policajti zobrali von na vzduch.

Keď si policajti všimli, že už prichádzajú speváci, pohli sa ich smerom. To nebolo dobré znamenie. Speváci sa chystali do pizzerie osláviť úspech koncertu. Policajti však prišli až k nim a tým ich zastavili. Speváci zostali zmätení.

Dlhé mučivé ticho prerušil starší policajt a začal klásť pre nich nepochopiteľné otázky. Odpovedali mu na všetky, no keď sa opýtal, či poznajú dievča, ktoré má 16 rokov, 170cm, hnedé vlasy, modré oči a volá sa Rebeka Trnovcová, stratili reč.

Policajt si domyslel, že ju poznajú, tak sa opýtal priamo: ,,A kde ju nájdem?¨ Chvíľu tam všetci len tak stáli a potom sa stálo to, čo sa speváci modlili nech sa nestane.

Rebeka vystúpila dopredu a prišla až k policajtom. Sebavedomo sa im pozrela do očí a povedala: ,,Tu." Policajtom chvíľu trvalo, kým si uvedomili, že pred nimi stojí objekt ich záujmu, Rebeka Trnovcová. ,,Dobre, vy ostatní môžte ísť. So slečnou Trnovcovou sa potrebujeme porozprávať o samote."

Speváci boli Rebekiny kamaráti a preto si radšej počkali, kým neprikývne na súhlas. Keď im dala najavo, že všetko bude v pohode, rozlúčili sa a Rebeka osamela s dvomi policajtmi.

,,Ako sorry, páni, ale celý deň som nič nejedla, mám za sebou tri hodiny spievania, bolia ma nohy, musím sa učiť do školy a som unavená. Takže prejdem k veci. Čo po mne vlastne chcete?¨ povedala Rebeka pokojným hlasom. Policajti zostali prekvapení a mladší z dvojice povedal: ,,Celý Thomas. Drzá, arogantná a prehnane úprimná. Ja som vedel, že som to meno už niekde počul."

V tom do miestnosti vstúpili aj ostatní dvaja policajti a medzi nimi Andrej v... putách?! Nikto nedokončil pohyb, všetci stáli ako obarení.

,,Maroš!!!¨ povedali Andrej s Rebekou naraz. Ten sa na nich len dobre zabával. Potom si Rebeka všimla Andreja a hodila sa mu okolo krku. No ale keďže Andrej mal putá, obidvaja sa len zvalili na zem. A akoby toho nebolo málo, stiahli so sebou na zem aj tých dvoch strážnikov, ktorí strážili Andreja.

To už sa smiali všetci. Najstarší strážnik, ktorý sa im predstavil ako Adam, sa prekvapene pozrel na Maroša a opýtal sa: ,,Ty toho angličana poznáš?¨ Maroš, Rebeka aj Andrej sa začali znovu nekontrolovateľne smiať.

Prvý sa nadýchol Maroš, ktorý hneď začal vysvetľovať: ,,Angličana? A kde tu nejakého vidíte? S Andrejom aj s Thomasom, Rebekiným bratom sme chodili do jednej triedy. A aj keď je medzi nimi osem rokov tak Rebeka, Thomas a Andrej boli nerozlučná partia a buď boli v Anglicku alebo na Slovensku, ale vždy boli spolu..."

Adam ho prerušil: ,,Takže ty si ich poznal celý čas?¨ Všetci sa na Maroša pozreli spýtavým pohľadom a ten len začal: ,,No. Stewarta som spoznal podľa mena hneď a Rebeku som spoznal až po tom jej výstupe. Ale keby ste povedali ich mená pokope, mohli ste si uľahčiť prácu. Lámača ženských sŕdc desiatej triedy a babu, ktorá je od ich prvého stretnutia, ktoré si pamätá do neho bezhlavo zaľúbená, tak tých si pamätám dobre."

Rebeka hneď sčervenela a Maroš si svojím drzým úškrnom podpísal rozsudok smrti. ,,Maroš. Ja. Ťa. Zabijem!!!¨ povedala Rebeka, ale to už sa naháňala s Marošom. Andrej len rýchlo povedal: ,,Ak nechcete vyšetrovať vraždu, tak mi dajte hneď dole tie putá."

Policajti sa na tom len dobre zabávali, že veď hádam najrýchlejšieho policajta nechytí nejaká krpatá šestnástka. No po piatich minútach mal Maroš náskok sotva jeden meter, tak Andreja pustili. Ten bol v okamihu pri naháňajúcej sa dvojici a v poslednej chvíli Rebeku od Maroša odtrhol. No aj on mal čo robiť, aby ju udržal.

Keď Maroš po pol hodine chytil dych aspoň na to, aby sa mohol posadiť a niečo povedať, tak sa ozval: ,,Robert, ja ťa zabijem!!! Sakra, kvôli tomu, že ty si sex symbol a museli ste utekať pred strelenými babami, som ja skoro vypustil dušu!!!"

,,Ešte raz mi povedz Robert a pustím na teba tú bosorku!!!¨ schladil ho Andrej. Maroš len zdvihol ruky v obrannom geste.

Rebeka sa upokojila a Andrej ju pustil na zem. Až potom, po hodnej chvíli si všimli tri páry prekvapených očí.

Adam sa spamätal ako prvý a povedal: ,,Slečna Trnovcová, prišli sme sem kvôli vážnej veci. Nikomu z tu prítomných nič nevyčítajte, pretože ja jediný som vedel, prečo vás hľadáme. Ide o vašich rodičov a vášho brata Thomasa. Mali vážnu autonehodu a nikto to neprežil. Je mi to ľúto. Sú mŕtvi.¨