Ťažký osud

15.kapitola

Rebeka otvorila prvý list a...

------------------------------------------------------

...rozplakala sa. Zadúšala sa plačom a nevedela ho zastaviť. Chcela byť silná, no nedokázala to.

Pohľad na vždy úhľadné a okrasné písmo jej otca jej vohnal slzy do očí a ona sa nedokázala ubrániť spomienkam na časy, keď boli ešte rodina. Andrej svoje listy len nemo držal v rukách a tupo na ne zízal.

Keď však Rebeka začala plakať spamätal sa a hneď ju objal. Objímal ju a hojdal sa s ňou dopredu a dozadu. Potreboval sa upokojiť rovnako ako ona. Nemohol dať v práci a hlavne pred Rebekou najavo svoju slabosť. Nemohol...

A preto radšej nič nehovoril. Bol si istý, že by sa mu triasol hlas alebo sa mu rovno zlomil.

Rebeke sa po asi pol hodine trochu upokojila a rozhodla sa ten list prečítať. Vedela, že to bude veľmi ťažké, no možnosti dozvedieť sa niečo o svojom otcovi sa vzdať nemienila. Začítala sa teda do tých riadkov, ktoré jej spôsobovali toľkú bolesť...

Milí rodičia,

hoci neviem kde ste a veľmi dlho sme sa vám ani s Evkou a Adamom neozvali, no mali sme veľa práce. Adam si dorába matury na Policajnej akadémii, Evka si hľadá prácu ako učiteľka a ja rozbieham firmu pre architektov. Všetkým sa nám darí plniť svoje sny. Mohlo by vás zaujímať, že všetci sme si už založili rodiny. Adam vliezol do chomúta ako prvý a teraz s Marianou vychovávajú svojho syna Tobiasa. Evka sa vydávala o rok neskôr a teraz s Palom vychovávajú svoju dcéru Lauru. Tobias má 5 a Laurinka 3. Sú to zlaté deti. Mne sa pred ôsmimi rokmi narodil syn. Dal som mu meno po tebe oci, Thomas. Keď mal šesť ja som sa konečne odhodlal požiadať Majku o ruku ale kým sa mi podarilo vykoktať tú jednu primitívnu otázku tak som sa totálne strápnil. Maja so smiechom súhlasila a ešte si zo mňa robila srandu, že už sa bála, že sa jej to nestihnem opýtať pretože dostanem infarkt. Už chápem ako si sa cítil otec a vážne ma mrzí, že som si z teba kvôli tomu uťahoval. A ozaj, okrem svadieb a vnúčat ešte nejaké novinky. Thomas o nás a našej minulosti všetko vie a to by neboli deti, keby si to medzi sebou nepoposúvali. Teraz to vedia už aj Tobias a Laura. Pre ich bezpečie sme ich poslali k Dušanovi na výcvik. To čo o nás ešte nevedia sme zapečatili a schovali do krabíc. O pomoc sme poprosili Šimona a ten tie krabice schoval na bezpečné miesto pod podmienkou, že v tomto biznise končíme. Eva s Adamom súhlasili a ja som svoju prácu obmedzil na minimum. A teraz keď mám ani nie týždňovú dcéru som Šimonovi za jeho podmienku vďačný. Chcel som s tým prestať ale ono to nejde. Kvôli hajzlom v tom zasranom biznise som musel poslať Thomasa aj s jeho dvomi kamarátmi k Dušanovi na opätovný a teraz už aj kompletný výcvik. Bojím sa o bezpečie svojej rodiny a preto musím v biznise pokračovať. A po Rebekinom krste budem musieť prerušiť kontakt s Adamom aj Evkou. Nechcem o nich prísť ale nemám na výber. Nemôžem riskovať život mojej strelenej sestričky a večne vážneho bračeka. Nejde to. Z našej rodiny mi už zostali len spomienky, ktoré zavriem do krabice a vyložím na skriňu tak ako už veľakrát. No teraz to je iné. Bolí to. Neopísateľne. No je to pravda. Nechápem, načo tento list píšem, keďže sa mi vráti neotvorený, no možno sa stane zázrak a vy si na svoje deti spomeniete.

S láskou vaše deti.

Po prečítaní listu nevedela čo si má myslieť. O svojom otcovi nič nevedela a ani nevie. Adam s Evou majú deti a Adam je zjavne rozvedený. Thomas, jej milovaný braček jej niečo zatajoval a Andrej aj s Marošom o tom očividne niečo vedia.

Na Andreja sa ani nepozrela, Marošovi, ktorého stretla na chodbe spitého pod obraz dala facku a po pamäti si to naštvaná namierila do kancelárie svojho krstného.

Vedela, že okrem Adama a Evy tam ešte niekto je ale bolo jej to jedno. A to úprimne.

Vletela do kancelárie, hlavou kývla na pozdrav a Evy, ktorá sa skrývala za Adamovým chrbtom sa opýtala (presnejšie zaziapala na ňu) otázku: ,,Kde máte vy dvaja svoje deti!? "