Sparks

Part 5 Ďakujem

Nechala ma stáť v bare a jednoducho si odišla. Ešte hodnú chvíľu mi trvalo, kým som odvrátil pohľad od dverí, ktoré sa za ňou zavreli.

"Hádam Vám len nevyrazila dych" prebral ma Markusov hlas.

"Nie len...."

"Úprimne, ani by som sa nečudoval. Keď sem Emma chodievala s Karin pred pár rokmi častejšie, tak tu veru vedelo byť.....horúco" významne povytiahol obočie, čo vzbudilo moju zvedavosť a znova som si sadol k baru.

"Naša riaditeľka? Čo keby ste mi prezradili trochu viac" dúfam, že z neho niečo vytiahnem.

"Neviem, či by som mal......predsa je to vaša šéfka......keby sa to dozvedela......" škrabal sa po zátylku.

"Prosím Vás, hádam si nemyslíte, že by som jej to povedal. Veď to by som si rovno ustlal do hrobu" naklonil som sa k nemu a on ku mne, ako by mi mal prezradiť niečo super prísne tajné.

"Keď ešte Emma chodila do školy, spolu s Karin, tak sem chodievali skoro každý deň. A piatky? Tie patrili čisto len im. Vždy tu bolo plno a nejeden chlap šiel na nich oči nechať. Čo tie dve stvárali na parkete sa len tak nevidelo každý deň a ony si toho boli dobre vedomé. Podľa mňa lámali mužom srdcia len tak zo zábavy. Ale za tie ich úsmevy im to každý ihneď odpustil" zahľadel sa do diaľky, ako keby na parkete tancovali práve teraz.

"Ale naša šéfka???? Veď ona je taká.....a Karin???? Ony sú úplne....."

"Odlišné? Máš pravdu aj sa mýliš. Sú to stále tie isté dievčatá, ako pred rokmi, len Emma si to už nemôže dovoliť. Po smrti otca si toho zobrala strašne veľa na plecia a potom čo sa s talo s Danom úplne prestala žiť a venuje sa čisto len práci. Sem tam ju Karin vytiahne von, aby so zopakovali staré dobré časy, no väčšinou to skončí tak, ako ste videli dnes. Emma klábosí si mnou pri bare, alebo len tak sedí, zatiaľ čo Karin sa niekam.....vyberie loviť" zasmiala sa a pokrútil hlavou.

"Kto je Dan a čo sa s ním stalo?" nedalo mi nespýtať sa.

"Kto?"

"Spomínali ste nejakého Dana a že sa s ním niečo stalo" čo si nepamätá?

"Dan je téma, o ktorej sa nehovorí a preto sa ani vy o ňom nič nedozviete nič viac. Ak sa pred Emmou len raz zmienite o Danovi......"

"Radšej nie, lebo keď vidím, ako sa tvárite, tak si ani nechcem predstaviť jej reakciu."

"Mladý? Zvoní Vám telefón" zamračil som sa na display a ešte viac, keď som videl, kto mi volá. Rýchlo som vybehol z baru, aby som ju lepšie počul.

"Šéfka sú.......4 hodiny ráno, stalo sa niečo?"

"Okamžite musíte prísť do kancelárie" zložila telefón a ja som nechápal. Akože teraz? Je sobota, 4 hodiny ráno a nie som zrovna najtriezvejší. A pochybujem že by bola na tom lepšie, keď odišla len pred dvomi hodinami. No muselo to byť niečo vážne, lebo už z diaľky som videl, že celé naše poschodie svieti.

"Sophia, ,čo sa deje? Volala mi šéfka...."

"Máš ísť za ňou hneď do kanclu a ak ti mám dobre poradiť, nepýtaj sa jej veľa a havne nie zbytočnosti" kývol som hlavou, že rozumiem a šiel som rovno k výťahom. Na našom poschodí pobehovali nervózni ľudia a všimol som si, že jej dvere boli otvorené. Nervózne chodila po kancelárii a s niekym volala. Na tento outfit som rozhodne nebol zvyknutý a ani pripravený, no mala by ho nosiť častejšie. Strapatý drdol, široká  mikina asi pod zadok , obtiahnuté rifle a bolo vidno, že je unavená.

"Stalo sa pri tom niekomu niečo?..........A straty?......Do riti......." stála v strede kancelárie so sklonenou hlavou a unavene si šúchala spánky. Kývla hlavou tomu s kým volala, akoby ju videl a položila telefón. Ešte chvíľu tak stála, kým si ma všimla.