Sparks

Part 26 Tuším je tu náš odvoz

Ranné lúče mi svietili do tváre. Bolo mi teplo. Bola som smädná. Bolela ma hlava. Bolelo ma celé telo. Celé telo. Styles. Rýchlo som sa posadila, čo nebol zrovna najlepší nápad, no jeho nikde. Možno sa mi to len snívalo. Unavene som si ľahla do postele a slastne zavrela oči.

"Zdalo sa mi to, alebo si už hore?" takže sa mi nesníval.

"Hmmmm" otvorila som len jedno oko, lebo viac som nevládala . Ale aj tak som si ho nenápadne prezrela. Keďže vyšiel z kúpeľne, mal okolo pása len obmotaný uterák, no horná polovica tela bola celá odhalená , ako ju Pán Boh stvoril. I keď myslím , že tie tehličky a tetovania neboli až tak jeho robota.

"Tu má niekto ale dobrú náladu " 

"Bolí ma hlava"

"Včera si mi tvrdila, že si toho veľa nevypili a že si v pohode" prechádzal  sa po miestnosti a obliekal sa. Odkiaľ má toľko energie?

" To všetko je pravda........len s bublinkami si veľmi nerozumiem " hovorila som do vankúša, keď som sa prevalila na brucho

" Chceš niečo na hlavu?"

" Tu hore nič nemám. Všetky dobroty sú v kuchyni a tam sa mi určite nechce ísť "

" Počul som, že na bolesť hlavy je najlepší sex"  presne som si vedela predstaviť tú jamku v ľavom líci, ktorá mu vždy vybehne, keď sa usmieva.

"Hej.... k tomu včerajšku ......"

" Poď dole. Na chodbe voňajú raňajky a zoženieme niečo od tej bolesti" skočil mi do reči, pleskol ma po zadku a odišiel z izby. Toto si s ním ešte vybavím. Pomaly, ale veľmi pomaly som sa pozviechala z postele a zamierila som rovno do sprchy, kde som asi hodinu stála pod studenou vodou. Nakoniec som sa obliekla a zamierila si to rovno do kuchyne. Čo ma ale prekvapilo, bola veselá vrava, ktorá sa z nej ozývala. Pri kuchynskom ostrovčeku si Harry veselo drkotal so Sárou. Mojou nevlastnou sestrou.

" No krásne ránko sa praje" prehnane milo ma privítala Sára a skoro vy vyvalilo dekel od jej faloše . Len som po nej strelila pohľad a zamierila som ku skrinke s liekmi.

"Mama je na teba pekne naštvatá po tom včerajšku"

" Hej, strašne ma to trápi " ironicky som odfrkla, keď som konečne zapila tabletku

" Možno by ťa malo. Píšu o tom aj v novinách " hodila predomňa noviny, kým som sa vyškriabala na stoličku vedľa Harryho s kávou v ruke.

" Tí sú ale rýchli " sklonila som sa k novinám rovnako ako Harry. Z diaľky som počula matkin hlas, ako s niekym končí telefonát a jej hlas sa približoval do kuchyne. Toto ráno už nemôže byť hádam ani horšie .

" Tak konečne sa zobudila! Naša hrdinka včerajšieho večera . Dúfam , že si so sebou spokojná . Od rána  nerobím nič iné, ako že sa ospravedlňujem v tvojom mene všetkým známym . Že to bolo spôsobené alkoholom. A že si mala ťažký rok...."

"To teda že mala......" to bolo viac menej pre mňa, ale aj tak to počula 

" Viac mi k tomu nepovieš moja milá !?"

"Hmmmmmm, myslím že by ma nemali fotiť zprava. Nie je to môj najlepší profil. Ale tie šaty na mne vyzerali naozaj dobre" zkonštatovala som a počula Harryho vedľa mňa sa usmiať do pohára.

"Emma Sparks! Včera si zahanbila celú rodinu Sparksovcov a povieš len toto?! Sklamala si ma ani nevieš ako!"

" No.....tak si vyjasnime pár vecí. Ty už nie si Sparks........ona nie je Sparks a Harry tiež nie je Sparks. A hlavne neviem , o akej rodine hovoríš . Ak si mala v pláne sa včera na ňu hrať, mala si ma upozorniť skôr . Možno by som neprišla vôbec . Čo sa týka tvojho sklamania, tak to ma netrápi. Aj tak si na mňa nebola nikdy hrdá "