"Dobré ráno pán Styles , lieky od bolesti. I keď vidím, že ste sa už zariadili po svojom......" vošiel doktor do Harryho izby a pozeral sa so založenými rukami, ako spím v Harryho objatí .
" Ja.....doktor..... dobré ráno .....Ja som len na chvíľu ....." snažila som si upraviť vlasy.
" Samozrejme Emma, len na chvíľu . Ako sa má náš pacient?"
"Výborne " škeril sa Harry
" Rana bolí?"
" Nie"
"Stehy neťahajú ?"
"Nie"
" Výborne , v tom prípade vás tu nemáme prečo dlhšie držať" zhodnotil doktor a zavrel Harryho spis.
"Počkajte , to ako že má ísť domov?" Vyvalila som oči
" Samozrejme"
" Ale čo ak....."
" Emma, pán Styles mal čistý priestrel a za tie dni, čo tu ležal, nemal žiadne komplikácie "
"Ale ak....."
" Pán Styles je mladý, silný muž a myslím že vo vašich rukách má tu najlepšiu pooperačnú opateru"
" Ale my nie sme...."
" Počuješ Emma, som mladý, silný muž " žmurkol na mňa, akoby lepší kompliment nikdy nedostal. Ja som sa nespokojne mračila.
"No tak.....vážne mi je dobre" povedal len pre mňa a chytil ma za ruku.
"A čo stehy?" Spýtala som sa doktora, i keď môj pohľad stále mieril Harryho smerom.
" Mali by vypadnúť samé. Aj tak musí ísť pán Styles na konci týždňa na kontrolu k svojmu lekárovi. Pokial by nevypadli, vyberie mu ich"
" Čo ? To ho budú zas operovať ?!"
" Emma pokoj, len mu ich vystrihnú. Pán Styles, ale aj tak. Kľudový režim, žiadne namáhanie , chodenie, dvíhanie ťažkých vecí"
" Dýchať môžem?" Odfrkol otrávene.
" Ozaj, opatrne pri kýchaní. Predpíšem Vám pre istotu ešte lieky od bolesti"
" Bude ho ešte niečo bolieť ?"
" Emma, hovorím len pre istotu. Tu máte recept , môžte sa nachystať na odchod"
" Ďakujem pán doktor, dovidenia" čakala som kým odíde a otočila sa jeho smerom
" Dobre, tak si počul. Žiadne namáhanie . Zbalíme teba, zoberieme veci z vinice a pôjdeme ku mne. Všetko ostatné zariadim po ceste. Všetku prácu si nechám presmerovať na domáci počítač ......"
" Hou, hou počkaj..... čo si myslela tým že pôjdeme k tebe domov"
" No.....myslím že jasnejšie sa už nedalo, čomu nerozumieš ?"
" Prečo by som mal ísť k tebe?"
"No..... lebo si počul doktora..... kľudový režim...... proste povedala som a debata skončila"
"Povedala som a debata skončila "
"Hej ja som ťa počula "
" O to mi išlo "
" Tak poď, pomôžem ti"
"Kam?"
" Veď preč "
" Doniesla si mi nejaké oblečenie ?"
" No...... vlastne nie "
"Tak pokiaľ nemám odísť taký krvavý ako som prišiel , tak počkám na mamu kým mi donesie niečo z domu na prezlečenie " znelo to logicky ale popravde som sa nechcela stretnúť s jeho mamou, keďže jej syn kvôli sme skoro zomrel.
YOU ARE READING
Sparks
FanfictionPohybujem sa vo svete, kde nie je miesto pre ženy. Možno tak pri kávovare. No s týmto miestom som sa ja nikdy neuspokojila a možno preto v dnešnej dobre nevarím kávu, ale vediem rokovania s najmocnejšími mužmi po celom svete. Moje meno je Emma Spark...