Sparks

Part 17 Dnes už nechcem nikoho vidieť

Daniel sa víťazoslávne uškrnul, hodil mi obálku na stôl a spokojne vykráčal z kancelárie. Zostala som stáť ako obarená. Nebola som si vedomá žiadnej chyby. Harry podišiel k stolu, otvoril obálku a zamračene si čítal jej obsah.

"Emma, čo sa stalo? Celý čas trepal niečo o tom,ako si to vychutná. Ja, nechcela som počúvať za dverami,ale nechala si otvorené....." vyzvedala Karin.

"Je to predvolanie na súd. Mal by byť tento piatok...." povedal Harry a obracal list, ako by tam malo byť ešte niečo napísané. Ja som len nehybne hľadela z okna a mala som pocit príšernej horúčavy, ktorá zaplavovala celé moje telo a nepríjemne mi vyschlo v krku.

"Emma?" zavolali na mňa Harry s Karin skoro narovnako.

"Chcem byť sama" potichu som prehovorila stále sa pozerajúc z okna.

"Ale Emma...."

"Karin, toto sa ťa netýka. Prosím odíď " chvíľu bola ticho, no keď som počula zvuk jej podpätkov, vedela som, že odišla.

"Emma..."

"Harry, platí to aj pre teba"

"Emma, pozri sa na seba. Máš na sebe môj sveter. Poď, vezmem ťa domov, tam sa prezlečieš a potom premýšľaj koľko len chceš"

Naozaj som mala na sebe jeho o tri čísla väčší sveter. Bola som smiešna. Celá táto situácia bola smiešna. Ja, čo som si vždy dávala pozor, na každý jeden krok. Ja, čo som mala vždy všetko premyslené. Ja, čo ma nemohli na ničom nikdy nachytať. Tak ja, som stála v cudzom svetri, uprostred mojej kancelárii a na stole mi stálo predvolanie na súd a žaluje ma môj bývalý.

"Chceš o tom hovoriť?"  skúsil opatrne po ceste autom.

"Nie"

"Je niečo....."

"Nie"

"Si v...."

"Áno"

"Emma?!"

"Čo chceš Harry" unavene som otočila hlavu jeho smerom a videla som ako sa na mňa mračí.

"Hovor so mnou..."

"Prečo? Na čo? Nie som povinná ti niečo hovoriť. Si môj asistent. Zavez ma domov, zavolaj Marcovi z právneho, že ho budem potrebovať. A to je všetko" unavene som od neho odvrátila zrak k oknu a hlave mi lietalo milión myšlienok, no ani jedna nebola pozitívna.

"Marc, máme problém. V tú noc, keď nám v Californii horel vinič. Volala som osobne s Talianmi o situácii, ktorá vznikla. Aby vedeli, že naša dodávka bude ohrozená a teraz nás žalujú." vysvetľovala som právnikovi scénu z dnešného rána, kým on študoval predvolanie. Harry celý čas sedel za mnou, no aj tak som cítila jeho pohľad na mojom krku.

"Máš svedkov?"

"Nie, ale volali sme cez Skype, je tam denník hovorov....."

"Ja sa pýtam, či máš svedkov, aby ti dosvedčili, o čom ste spolu hovorili."

"Nie"

"A Styles?"

"Nebol v kancelárii"

"Ja by som ale mohol....."

"V žiadnom prípade Styles. Krivá prísaha nám rozhodne nepomôže. Marc,pozri sa na mňa. Povedz mi, majú šancu vyhrať?"

"Emma pozri.  Zmluva je postavená tak,že majú u teba predplatené obdobie, za ktoré si povinná im dodať toľko vína, koľko máš v zmluve. Akonáhle sa tak nestane...."

"Rozumiem....."

"To je všetko?! Nič nezmôžeme?! Nejaké odvolanie?!"

"Nemáš sa na čo odvolať Harry" otočila som sa jeho smerom. Rozhodne bol rozčúlený. Na krku mal navretú žilu a päste zaťaté, ale naozaj som nemala energiu to riešiť.

"Marc, zatiaľ ďakujem. Môžeš ísť."

"Emma, nemôžeš to len tak nechať.  Ty si im volala, povedala si im, čo je vo veci, nemôžu ťa len tak žalovať"

"Očividne môžu. Pokiaľ nemám dôkaz, nahrávku, prepis rozhovoru, alebo niečo, je to len tvrdenie voči tvrdeniu. Lenže oni majú na vrch, lebo tá dodávka im naozaj od nás nedošla. Mám všetky termíny teda presunuté na stredu?"

"Máš ale..."

"Choď domov Styles. Máš voľno"

"Emma, je ti dobre?"

"Máš to príkazom. Dnes už nechcem nikoho vidieť" 

Hou, hou, hou I'm back :) koľko je to? 2? 3 roky? to snáď ani nie je možné. Dnes som si túto story prečítala po celom tom dlhom čase a naozaj mi došlo ľúto, že nie je dokončená. Tak som sa rozhodla pokračovať :) dúfam, že tu zostal ešte niekto, kto kto by si to prečítal :) ak áno, tak každý tip, akým by sa mala táto story uberať bude vítaný :) je super, že môžete ovplyvniť vývoj deja ;) teším sa :)