Sparks

Part 34 Emma!

"Ty si tehotná?" nechápavo som na ňu pozrel. Len ticho kývla hlavou  a nervózne sa hrala s prstami.

"Ale ako...."

"Tak myslím že hádam vieš ako" nervózne odvrkla.

"Ale ja som si predsa, dával pozor" pozeral som pred seba a v hlave mi vírili všetky situácie, kedy sa to mohlo stať.

"Tak asi nie tak úplne" tento tón sa mi nepáčil.

"Emma, ja ti prisahám, že som si dával pozor. Viem že nechceš.....že by si nechcela....." sám som sa zamotal 

"Ja len neviem prísť na to, že kedy" zúfalo vydýchla a tvár si schovala do rúk, ktoré mala opreté na kolenách. Oprel som sa o gauč, zaklonil hlavu, zavrel som oči a dúfal som, že mi to pomôže na niečo prísť.

"O môj Bože" šepol som pre seba.

"Gemmina svadba!" povedali sme narovnako. Obaja vieme, aká bola pre nás tá noc dôležitá a čo sme pri nej cítili. Nechal som sa tak uniesť pocitmi, že som vôbec nerozmýšľal nad dôsledkami.

"Emma, bola to najkrajšia noc v mojom živote" priblížil som sa ku nej a chcel som ju chytiť za ruku no ona sa odtiahla.

"Emma.....pozri sa na mňa......bude to dobré uvidíš......nasťahuješ sa ku mne.....alebo ja k tebe.....je mi to úplne jedno......a pripravíme sa spolu na bábätko.......spolu to zvládneme" na tvári mi hral malý úsmev a snažil som sa tváriť povzbudivo, no na jej tvári bol len smútok, pomaly stekajúce slzy a tiché rozhodnutie.

"Emma......ale ty nechceš......nerozmýšľaš, že by si......" so strachom v očiach som sa snažil vyčítať nejakú emóciu z jej tváre no len sklopila pohľad a začala plakať ešte viac.

"Prosím ťa, Emma, povedz niečo. Ja viem, že to nie je jednoduché a možno ani nebude, ale neviem si predstaviť, že by som mal byť bez teba a už vôbec nie teraz, keď čakáš moje dieťa. Prosím ťa Emma....nechcem o vás prísť" snažil som sa dostať z nej nejakú odpoveď no ani len na mňa nepozrela a len plakala.  Silno som ju objal a tentokrát sa nechala. 

"Spolu to zvládneme" ticho som jej šepkal do ucha a hojdal som ju v náručí, aby prestala plakať.

Asi po hodine sa mi to konečne aj podarilo. Neplakala, no aj tak som ju stále držal v náručí. Celý čas bola ticho, no nenútil som ju hovoriť. Keď som mal pocit, že pomaly zaspáva, zazvonil jej telefón a ona sa strhla. Vyplašene na mňa pozrela a podal som jej telefón zo stola. Všimol som si že jej volá Karin.

Celý čas bola len ticho a počúvala. No po chvíli jej vypadol telefón z ruky a celá zbledla.

"Emma? Čo sa deje" zmätene som na ňu pozrel no ona nič.

"Emma! Karin.....to som ja Harry, čo sa stalo?"

"Bože Harry, som taká rada, že si stále s ňou. Počuj, nesmieš dnes od nej odísť. Profesor Brown.......on......on dnes zomrel" ako to dopovedala akoby mi zastalo srdce. Pozrel som po byte no nikde som Emmu nevidel.

"Pohreb je už zajtra. Volali mi jeho deti, že je všetko zariadené a že po ňu posielajú lietadlo. Boli si Harry veľmi blízky, ja si neviem predstaviť čo to s ňou teraz spraví. Ráno ťa vystriedam a pomôžem jej nachystať sa, len buď prosím ťa s ňou aj keby ťa posielala preč, dobre? " počul som tichý vzlyk a vedel som, že aj Karin plače.

"Samozrejme Karin. Ja....idem teraz za ňou, tak teda ráno sa vidíme"

"Dobrú noc Harry" a položila telefón. Toto bolo ako z najhoršieho filmu. Najskôr sa dozvie, že spolu neplánovane čakáme dieťa a teraz jej zomrie druhý najdôležitejší človek po jej otcovi.