Sparks

Part 36 Prepáčte, ale pozrela som sa vám medzi nohy

Californské slnko ohrialo moju nervóznu dušu. Neviem, či som niekedy bola v živote viac nervózna, ako teraz a asi po prvý krát v živote som nevedela, čo mám robiť. Riskovala by som, ak by som sa ukázala uňho doma a nebol by tam. Myslím, že jeho rodina by mi rýchlo vysvetlila, že už viac nie som vítaná. Čiže zostávala už len vinica, i keď bolo otázne, či tam o tomto čase niekto bude. Ale musela som to skúsiť. Začalo ma bolieť podbruško z toľkého pohybu za posledné dva týždne, no doktor povedal nie na lačno , čiže mi nezostávalo nič iné, ako nájsť niečo pod zub, kým odpadnem od bolesti.

Maličké potraviny na konci ulice pre mňa predstavovali najmenšie zdržanie, tak som do nich rýchlo vošla. Medzi regálom s vodou a sandwichmi som ale započula hlas, ktorý som túžila počuť asi najmenej.

"Emma?!" do riti

"Gemma? Čo tu robíte?"

"Ja tu žijem"

"No samozrejme. Ako sa máte? Vidím, že ste ešte stále dva v jednom"

"Zlomili ste môjmu bratovi srdce!" samozrejme. Potraviny sú najlepšie miesto na svete, kde chcem rozoberať svoj potrat s tehotnou sestrou otca môjho nenarodeného dieťaťa.

"Gemma ja...." chcela som dokončiť no vtedy som zacítila chvenie pod nohami.

"Čo to je?" nervózne som pozrela na Gemmu.

"To je zemetrasenie!" vystrašenie na mňa pozrela a zrazu začalo triasť celou budovou.

"Odkedy bývajú v Californii zemetrasenia?!" vystrašene som na ňu kričala.

"Asi tak každý druhý mesiac" kričala ona na mňa, no v tom som si všimla, že chce na ňu spadnúť veľký regál.

"Pozor Gemma" skríkla som a strčila som do nej. Spadla, no našťastie  nie na brucho. Ja som spadla vedľa nej, a čo nebolo až také šťastie, že ten regál spadol na moju nohu. Skríkla som od bolesti, no to som počula kričať už aj Gemmu. Popadali nám na hlavy veci z regálov a potom nastalo len veľké ticho.

"Gemma, ste v poriadku?" chcela som sa ku nej posunúť, no noha ma zastavila.

"Trafila ma do čela voda do odstrekovačov" šúchala si čelo a vystrašene na mňa pozrela.

"A myslím......myslím že mi práve odtiekla plodová voda" silno mi stisla ruku a nechty mi zaryla do kože.

"Nie, nie, nie Gemma vy mi tu nemôžete porodiť. Nie v potravinách. Do riti" opatrne som vytiahla nohu spod regálu a jasne bolo vidno, že je zlomená. To mám za to, ako som sa zachovala k Harrymu. 

"Emma vy máte zlomenú nohu" skríkla na mňa.

"Myslím, že tu máme väčší problém Gemma" 

"Aký?"

"No, možno taký, že začínate RODIŤ" neviem či som sa aj nebála viac ako ona.

"Počkajte, tu mám telefón, zavolám sanitku. Super len tiesňové volania.  Do riti, au"  chcela som do niečoho od zúfalstva kopnúť, no použila som zlú nohu.

"Ja nechcem rodiť bez Josha" Gemma začala plakať a to bola posledná vec, ktorá mi tu chýbala.

"Hej, hej, hej Gemma neplačte. Musíte si šetriť energiu. Cez tiesňové volania sa dovoláme do nemocnice a my sme predsa v tiesni. Pomôžu nám, kým príde sanitka, dobre? Len sa ukľudnite" Gemma kývla no kontrakcie ju dlho v kľude nenechali. Aspoň že mala moju ruku, aby si tlmila bolesť.

"Dobrý deň, Emma Sparks pri telefóne. Zemetrasenie nás uväznilo v potravinách na rohu Washingtosnkej a Ski road a mám tu budúcu matku, z ktorej za chvíľu VYKUKNE DIEŤA!! Mohli by ste láskavo niekoho okamžite ku nám poslať?!"