Sparks

Part 21 Šťastná

Ráno som mala ten najkrajší budíček. Slnečné lúče má šteklili na tvári a vzduch voňal zmesou zeme, hrozna a kávy . Bola to vôňa môjho dospievania. Strávila som tu detstvo a všetok voľný čas počas školy. Obliekla som si rifľové kraťasy a biele tieklo a dúfala som, že si užijem rannú kávu v tichosti. No mýlila som sa.

"Chavier, čo je to za hluk?" Spýtala som sa správcu vinice keď šiel okolo.

" Prišli spolužiaci pána Stylesa z univerzity a raňajkujú v kuchyni"

Tak skoro? Nečakala som že bude vôbec niekto hore a nie to že tu budú už ľudia z univerzity . Nakukla som do kuchyne a okolo dlhého stola sedelo asi 6 chlapov, i keď nazvala by som ich chlapcov a veselo debatovali. Samé srandičky a smiech uprostred ktorého bol ich tvorca. Styles. Samozrejme, stredobod pozornosti. Mal na sebe riflove kraťasy , flanelových košeľu s odstrihnutými rukávmi a...... fu.......netušila som že chodí cvičiť a už vôbec nie že má......tetovania. Kučery mal skrotené  nejakou látkou. Podľa mňa použil rukávy z košele . Nech som sa naňho pozerala akokoľvek, vyzeral...... No nič , moje myšlienky som šla zahnať kávou .

"Ehm, dobré ráno "

"Emma" pozrel na mňa Styles, no jeho slová akosi nevychádzali , nakoľko si ma premeriaval s otvorenými ústami .

"Emma, ehm, toto sú ....toto sú moji známi z univerzity a prišli nám pomôcť . Chalani, toto je moja šéfka Emmma Sparks" usmieval sa mojim smerom.

" Dobré ráno pani Sparksová" zvolali zborovo ako prváci .

" Ehm, slečna , Ehm" nenápadne kašľal Styles.

" Dobré ráno slečna Sparksová" cítim sa ako na základnej . Ale keď som videla Stylesov ospravedlňujúci pohľad , musela som sa pousmiať.

"Dobré ráno. Dúfam že dnes budete čo najviac nápomocní . Viac škody si už nemôžme dovoliť . Dopite kávu a môžme začať. Kým je pod mrakom" vyšla som s kávou von no medzitým som videla Stylesov pohľad na spolužiakov hovoriaci prepáčte jej. Sadla som si na verandu no dlho som sama nezostala.

"Dobré ránko Emma"

" Už sme sa zdravili"

" Viem, ale prišiel som ti zaželať ešte krajšie ráno. Tešíš sa na dnešok ?" Popravde mala som toľko pocitov v sebe. Nádej, očakávanie , vzrušenie a áno tešila som sa lebo na toto miesto som mala len tie najkrajšie spomienky.

" Nie"

"Klamárka . Videl som ten tvoj úsmev do šálky a ako sa ti rozšírili zreničky . Mňa Neoklameš"šermoval mi prstom popri tvári a ja som sa tentoraz už naozaj usmiala.

"No a čo tak sa teším "

"Dnes vyzeráš ...... inak. Veľmi ti to pristane" na lícach mu tancovali jamky. Buchla som ho do ramena.

"Prestaň s tým . Choď radšej pre tých tvojich kamarátov a profesora Browna nech môžme začať " zdvihol ruky do obranného gestá a vošiel do kuchyne.

"A Emma?"

"Áno ?"

" Tieto krátke nohavice by si mohla nosiť aj v New Yorku" žmurkol na mňa

"Choď už " 

"Zdravím Vás . Dnešný deň je veľmi dôležitý . Všetci sa dnes pokúsime zachrániť vinič môjho otca. Veľa z vás tu pracovalo ešte keď som bola malé dieťa a vážim si že ste tu aj dnes, aj keď môj otec......to je jedno. Budeme rozdelený do skupín . Jednu povediem ja, jednu pán profesor a jednu pán Styles. Medzitým vás budú kontrolovať ľudia z univerzity aby práca bola spravená dobre. Snažte sa, žiadne ďalšie straty nie sú dovolené " dohovorila som a čakala som kým sa rozdelia do skupín.