Sparks

Part 18 Zajtra nás čaká ťažký deň

Mám voľno. Dobre. Ako povedala, tak aj bude. Keď je tvrdohlavá a nechce poradiť, nech sa trápi sama. Len čo budem robiť? Voľno som nemal ani nepamätám......  Skontroloval som pre istotu rozvrh na zajtra, či som na nič nezabudol, zobral som si kabát a šiel som.

"Čau Sophia, vidíme sa zajtra"

"Ty už máš koniec.....veď nebol ešte ani obed?"

"To si to vie niekto zariadiť, čo?"

"Hej, videla som odchádzať šéfku, tak nefrajer, že si si to vybavil. Čo jej bolo? vyzerala otrasne?"

"Nemôžem o tom hovoriť Sophia. Nejdeš radšej na pohárik?"

"Ja nemám voľno Harry."

"A vidíš tu niekoho, kto by ťa zastavil?"

"Ja nie som šéfkin miláčik ako niekto"

"Neviem síce o čom hovoríš, ale ja ťa pozývam na príjemne strávené popoludie"

"Harry, som na recepcii. Každému na očiach. Nemôžem len tak odísť. Ale rada si túto ponuku u teba niekedy vyberiem"

"Sophia, práve si mi zlomila srdce. A zranený odchádzam"

Naozaj mi dala košom? Tuším som vyšiel z cviku. Šiel som kam ma nohy niesli. Až som prišiel k dákemu baru. Prečo si teda nevyskúšať školu flirtu. Skontroloval som svoj výzor v najbližšom výklade. Vlasy: dobre. Oblečenie: dobre. Výborne Harry, poďme vyvenčiť tvoje staré JA.

  Vošiel som do prvého baru a hneď ma zamrazilo, keď som videl barmana. Bol to ten bar, kam zvykla chodiť šéfka s Karin. Chcel som sa otočiť na päte,ale barman si ma všimol a bolo by to trápne. No a čo. Šéfka sem aj tak už nechodieva, tak sa to nedozvie.

"Mladý muž, teba som tu už videl"

"No je to možné"

"Ty si ten, s ktorým tu Emma Sparks po sto rokoch flirtovala"

"Neviem či by som to nazval zrovna flirtovaním"

"Niekto tu hrá machra. Ale keď ťa tu nechala stáť ako úd v teplej vode, nemal si až tak silné reči. Čo si dáš?"

"Vodu"

"No, alkohol ťa sem neprivádza. Čo teda?"

"No, ja vlastne ani neviem" obzrel som sa po bare a už teraz som ľutoval moje rozhodnutie sem zablúdiť. Opilci, štetky, opité štetky a len jedno dievča, čo sedelo samé v kúte. Dosť čudné.

"Kde je Emma?"

"Čože?"

"Emma. Riaditeľka. 170 cm, hnedé vlasy, hnedé oči, podpätky, čierny sukňový kostým, biela blúzka..."

"Hej veľmi vtipné. Viem ako vyzerá moja šéfka. Neviem kde je."

"Vy mladý, čo ste to za generáciu. Len odvrkujete. Alebo má mladý muž len podráždené nervy?"

"Ahoj" prihovoril sa mi od vedľa ženský hlas a popravde, dosť som sa zľakol. Bolo to to dievča, čo sedelo samé v kúte.Dúfa, že ma nechce zabiť.

"Ahoj"

"Sedíš tu sám. Čakáš niekoho?"

"Nie. Aj ty si sedela sama. Čakáš niekoho?" nemal som veľmi chuť sa s ňou rozprávať, ale popravde bola celkom pekná. Čierne havranie vlasy, modré oči a ružové líca.

"Nie, tiež som tu sama. Som Nancy, teší ma"

"Harry"

"No nie si veľmi výrečný. Ťažký deň?"