Časť 19 Ty malá štetka!

36 2 0
                                    


Ráno som sa prebudila ešte pred budíkom. Cítila som sa už lepšie no keď som si spomenula, že sa dnes musím stretnúť s právnikmi, dobrý pocit ma prešiel . Pamätala som si, že som zaspala pri telke, čiže nejak som sa musela dostať do postele. Harry.

Vošla som do obývačky a on spal schúlený na gauči.

"Harry.....Harold, vstávať ,už je ráno ."

"Hmmm nie som Harold" nespokojne sa pomrvil a pritiahol si deku.

"Koľko je hodín? Nepočul som budík"

" No možno preto, že ešte nezvolil. Dáš si kávu."

"Rád,ďakujem . Vieš niečo bližšie k tomu dnešku ?"

"Ani veľmi nie. I keď z právnikovho hlasu som nemala pocit, že máme z niečoho na výber."

"Čo to znamená ?"

"Vyrovnanie"

"Ale prečo ?"

"Za škodu ,ktorú sme spôsobili "

"Ale veď si ich informovala. Oni to vedeli. Nemôžu chcieť ešte aj peniaze od nás . Prišli sme o polku úrody ......"

" Ďakujem že si mi pripomenul tento fakt , ale musíš sa naučiť jedno. Život nie je vždy fér . Ak nemáš dôkazy o svojej nevine tak si vinný. A vieš ako sa hovorí. Múdrejší ustúpi . Tu máš kávu "

"Ďakujem. Mal by som sa ísť prezliecť . Celý som dolámaný."

" No, možno to bude tým , že si si neroztiahol gauč ."

"Som rád, že mi to hovoríš až teraz."

" Keby si sa najskôr ohlásil , možno by som ti ho aj nachystala"

" Naozaj? To  by si pre mňa spravila?"

" Nesľubujem"

" Aspoň že si úprimná . Tebe je ako."

"Lepšie ako včera "

"Vďaka mne"

"Myslím že vďaka tej nechutnosti čo si mi dal do čaju. Dopi kávu, choď sa domov prezliecť a stretneme sa v zasadačke. Budú nás čakať o 9 tak nemeškaj, nechcem s nimi tráviť viac času ako je treba"

"Rozkaz šéfe"

Našťastie všetko prebehlo rýchlo a bez problémov. Ešte že sú Taliani lakomí, že im stačilo mimosúdne vyrovnanie . V konečnom dôsledku ma to vyrovnanie stálo menej ako všetok ten cirkus okolo súdu , plus som sa vyhla médiám. Očividne nie všetci boli s takýmto hladkým priebehom spokojní .

"Tak si sa z toho vyzula" otočila som sa na Danielov hlas, keď som vychádzala zo zasadačky . Styles sa postavil za mňa a čakal čo z neho víde.

"Že si vôbec pochyboval"

" Sebavedomá a bez pokory. Máš šťastie že im stačili peniaze. Inak by som ťa zničil do posledného centu a viac by si si v tomto štáte už neškrtla" jeho hlas sa stále znižoval a pomaly sa približoval . Cítila som, ako sa Stylesove telo za mnou naplo.

"No, pokiaľ by si ma chcel zničiť ako pri sexe , tak by som zas o tak veľa neprišla" 

" Ty malá štetka!"

"Hej, ako to s ňou ...." zastavila som ho, keďže sa pohol jeho smerom.

"Prosím ťa Styles , nebuď naivný . Ona ti nedá . A ak náhodou, tak mi ver, že budeš dosť sklamaný " nechutný úškrn tancoval na jeho xichte a chcela som mu odvaliť hlavu. No ovládla som sa.

" Pokial Daniel nemáš nič konštruktívnejšie čo by si nám povedal, tak nás ospravedlň. Ideme osláviť naše víťazstvo . Styles, môžme ?" Otočila som sa jeho smerom, no ten pohľadom zabíjal Daniela. Telo mal ako v křči a na krku mu navrela žila.

"Harry" šepla som a ako by sa prebral.

"Poďme on je len strata času " pousmiala som sa a konečne sa na mňa pozrel. Jeho pohľad akoby zmäkol a telo sa mu uvoľnilo.

"Máš pravdu, poďme si užiť" žmurkol na Daniela a odišli sme do mojej kancelárie.

SparksWhere stories live. Discover now