Sparks

Part 12 Modré vtáčiky

Deň sa míňal za dňom a ja som si ani nevšimla, ako sa stretol rok s rokom. Bol tu čas Vianoc a ja som to uvedomila, až keď som si všimla vyzdobené výklady. Vianoce, no pre mňa deň, ako každý iný. Už tomu bude nejaký ten piatok, čo som ich s nikým neslávila a ani som nepociťovala potrebu to zmeniť. No tento rok očividne robil niekto plány za mňa.

"Emma?" osovil ma Dave, keď nakukol do mojej kancelárie. S Daveom sme sa stretávali asi pol roka, ale stále mi v tomto vzťahu chýbalo niečo. Niečo, kvôli čomu by som do tohto išla na 100%. Ako Dave je v pohode, ale.......neviem.

"Áno Dave? Poď ďalej" kývla som naňho.

"Čo máš na pláne na Vianoce?"

"Nič. Ako každý rok."

"No, tak tento rok už máš niečo na pláne" lišiacky sa na mňa usmial.

"Neviem o niečom?"

"Predĺžený víkend vo francúzskych Alpách, v nádhernom lyžiarskom stredisku, v luxusnom hotely. Už som to aj zaplatil."

"Prečo si mi toto neoznámil skôr, ako si platil? Čo ak by som už mala niečo v pláne?" spýtala som sa pohoršene. Neznášam, keď niekto robí plány za mňa a ešte mi to oznámi, ako hotovú vec.

"Nič si nemala. Pýtal som sa Stylesa. On tvoj rozvrh predsa vie."

"Čo ak by som mala niečo súkromné, o čom ani Styles nevie?"

"Vážne Emma? S kým?" pozrel sa na mňa neveriacky, čo ma vytočilo. Najhoršie na tom bolo to, že mal pravdu.

"Čo ak neviem lyžovať?"

"To som si tiež zisťoval u Karin. A tá ťa vychválila do nebies, takže som si vydýchol. A aj keby. Čas by sme strávili vo wellnese, takže bez problémov."

"Čo keby si sa nabudúce opýtal mňa a nezisťoval si o mne informácie z druhej ruky?"

"Emma, ja som ťa chcel prekvapiť. Ak tam nechceš ísť......"

"Nie, ja len......nemám rada takýto prítup"

"Dobre. Nabudúce sa ťa opýtam ako prvej" naklonil sa ku mne a jemne ma pobozkal na pery.

"Fajn, v stredu o druhej ťa vyzdvihnem u teba doma a potom všetci štyria pôjdeme do Francúzska."

"Počkaj, počkaj.......akože štyria? Myslela som, že ideme len my dvaja...." mračila som sa naňho.

"Ide aj Karin" oznámil akoby nič. Ako Karin mám rada, ale akosi v poslednej dobe nestíham jej mladíckemu ja.

"Dobre, Karin by sme mali, ale kto je štvrtý?"

"Styles"

"Styles? Ale veď ten si bral voľno, chcel ísť domov"  

"No, ako vidíš, ide s nami."

Pobalená, nachystaná, pripravená na odchod som sedela na gauči a čakala som, kedy mi dá Dave vedieť, že sú tu. A nemusela som čakať dlho.

Dave: Srdiečko, sme dole, neviem sa ťa dočkať.

To mi akože nepríde pomôcť ani s vecami? Nemám toho zrovna najmenej a ešte sa trepať aj s lyžami. No nevadí. Nejako si poradím. A to srdiečko si s ním ešte vybavím. Trvalo mi dobrú pol hodinu, kým som všetky veci vytrepala z bytu dole k autu, kým môj priateľ čakal vo vyhriatom aute.

"Emma, srdiečko no konečne. Ale že sme sa načakali."

"No, chvíľku mi trvalo, kým som si tie veci zniesla SAMA dole."