Sparks

Part 31 Milujem ťa a nikdy neprestanem

"Harry! Emma!" dvere sa roztvorili dokorán a stála v nich vysmiata Harryho mama. Okamžite ho objala a na tvári jej pohrával šťastný úsmev. Nevidela som Harrymu do tváre, ale bola som si viac ako istá, že rovnako spokojný úsmev hral aj na jeho perách.

"Emma, rada vás opäť vidím" aaaa objatie aj pre mňa. Našťastie, tentokrát som už na to bola pripravená.

"Ja vás tiež rada vidím. Vyzeráte tak......šťastne"

"Bodaj by nie. Moje malé dievčatko sa zajtra vydáva a o chvíľu bude zo mňa stará mama. Život nemôže  byť krajší"

"Hej, ja nie som malé dievčatko. A už vôbec nie, keď mám toto veľké brucho" z chodby ku nám pomaly mierila Gemma a rukou si hladkala svoje bruško.

"No páni sestrička........ty si ale........veľká"

"Hej, toto chce počuť každá tehotná žena" prekrútila očami, kým ho hravo udrela do ramena.

"Poďte deti, večera je nachystaná. Aj vaše izby. Budete tak, ako naposledy. Harry, ty v hosťovskej a Emma vy v Gemninej"

"Ale...." "To nemôžem....." obaja sme začali narovnako protestovať. Bolo mi trápne obsadiť izbu tehotnej ženy, ktorá sa navyše vydáva a potrebuje byť poriadne oddýchnutá.

"Nechcem počuť ani slovo. Poďte sa najesť kým to nevychladne. A potom hneď do postele. Skoro ráno musíte ísť ešte na skúšku šiat, keďže vy dvaja ste poslední."

"Rozkaz kapitán" gúľal očami Harry, na čo si vyslúžil jednu po hlave od svojej mamy.

"Emma?" počula som tichý šepot v tmavej izbe, na čo som zvedavo zdvihla hlavu z vankúša a pozrela som na dvere.

"Spíš?"

"Nie, deje sa niečo?"

"Nedá sa mi zaspať, môžem si k tebe ľahnúť?"

"Je to dobrý nápad? Ak nás nájde tvoja mama......"

"V tom prípade musíš byť po tichu" uškrnul sa, kým liezol pod moju vyhriatu perinu a mňa okamžite chytila panika. Hádam si nemyslí, že sa s ním vyspím v dome jeho rodičov. Ľahol si do postele a ruku dal cez moje plecia, aby som si mohla ľahnúť na jeho rameno. Bol mäkký ako vankúš. Rukou si ma pritisol ešte viac k telu a vtisol mi bozk do vlasov.

"Tešíš sa na zajtra?" ticho som sa spýtala, kým môj prst obkresľoval tetovanie na jeho hrudi.

"Popravde som nervózny.  Či všetko dobre dopadne, či bude Gemma v pohode, či jej nestúpim na šaty po ceste k oltáru....."

"Bude to dobré.....uvidíš" usmiala som sa a pootočila hlavu jeho smerom.

"Ďakujem, že si tu so mnou. Veľa to pre mňa znamená" pozeral mi uprene do očí a naše úsmevy pomaly opadli. Jeho oči boli zaryté do tých mojich a mala som pocit, akoby zastal čas. Ruka, ktorá bola okolo môjho pásu ma pritlačila ešte bližšie k jeho telu, ak to bolo vôbec ešte možné a druhá ruka opatrne podvihla moju bradu, aby sa naše pery  mohli spojiť.  Tento bozk bol iný. Iný, ako ostatné. Nebol rýchly. Nebol dravý. Nebolo z neho cítiť spaľujúcu túžbu. Tento bozk bol jemný. Tento bozk bol pomalý. Tento bozk mal úplne iný význam. Harry si vychutnával každý dotyk našich per, každú súhru našich jazykov, kým jeho ruka odpočívala na mojom zátylku, akoby sa bál, že sa odtiahnem. Tento bozk zbúral akékoľvek bariéry okolo môjho srdca, ktoré Daniel vybudoval.

Harryho pery pomaly opustili tie moje, no jeho oči zostali zatvorené. Zato tie moje skenovali jeho bezchybnú tvár a snažili sa zapamätať každý jeden detail.  Jeho pery sa pomaly sformovali do spokojného úsmevu a malá jamka na líci roztápala moje srdce ešte viac. V jeho očiach sa odrážala spokojnosť, rovnako ako na jeho perách, no tento raz sa už nádherne usmieval.