Sparks

Part 33 Klamala som

Posledný mesiac som sa cítila ako v rozprávke. Možno to bolo endorfínmi, ktorých som mala na rozdávanie. Možno to bolo Harrym, ktorý trávil so mnou každú voľnú chvíľu. Alebo to bolo tým, že som si postupne pripúšťala, že ho milujem.  Samozrejme, boli to len debaty v mojej hlave ale tie pocity, ktoré som cítila, keď som bola s ním, mi pomáhali prestávať sa báť odovzdať sa mu. Pomaly som si začínala pripúšťať fakt, že by som chcela byť s ním. Aby bol môj. Naozaj. Nie len u mňa doma a za zavretými dverami kancelárie. Celý môj.

Moju náladu ale pomaly kazil fakt, že sa blížilo testovanie našej novej vzorky v Californii. Bol to veľký stres. Aspoň pre mňa určite. Ak by naše minuloročné štiepenie nedopadlo dobre a víno by bolo zlé, celý vinič by sa musel zničiť. Čo by znamenalo koniec vinice, koniec pamiatky na môjho otca. A ja som cítila obrovskú zodpovednosť.

"Harry, poď do kancelárie" vtrhla som k nemu a okamžite som zmizla za mojimi dverami a zapla počítač.

"Čo sa deje?" sadol si oproti mne pripravený počúvať moje rozkazy.

"Zavolaj do Californie Chavierovi a povedz mu, nech dá pozor na posledné úpravy. Zavolaj profesorovi Brownovi, nech dá pozor na Chaviera, lebo niekedy zabúda a ak zistím, že nie sú dotiahnuté nejaké veci tak nech si ma neželá. Zavolaj prosím ťa aj tvojim kolegom z univerzity, čo nám pomáhali pri štiepení, aby skúsili nájsť nejaký plán B pre prípad, že by víno nebolo dobré. Zavolaj Marcovi, aby kontaktoval profesora Browna kvôli etikete ak začneme fľaškovať víno. Etiketu chcem vidieť ešte skôr ako sa znovu vrátim do Californie. Všetko musí byť dotiahnuté do detailu" chŕlila som zo seba, pričom som sa mračila do počítača. Dúfam, že si stihol všetko zapísať.

"Mám zapísané a vybavím. Emma, si  v poriadku?"

"Čo?"

"Ako ti je? Ja viem, že si teraz pod veľkým tlakom, ale už týždeň sme spolu neboli a nevidel som ťa poriadne jesť ani nepamätám" medzi očami sa mu zjavila vráska.

"Je mi fajn" ani som sa naňho nepozrela.

"Jedla si dnes?"

"Hej"

"Čo si jedla?" čo je môj otec?

"Dnes mala len kávu. Celkom 3, ak mám byť presná, a to nie je ani obed" zjavila sa Karin vo dverách. Opretá o zárubňu, s rukami prekríženými sa mračila na mňa rovnako, ako Harry.

"Vy ste odteraz odborníci na moje stravovanie? Dobre obaja viete, čo je v hre a rozhodli ste sa ma vytáčať takýmito kravinami" pomaly mi začínala vrieť krv v žilách.

"Emma, zlatko, my dobre vieme čo je v hre, ale to neznamená, že tomu musíš obetovať svoje zdravie. Minule si dokonca spala v kancelárii...."

"Ty si spala v kancelárii?!" šokovane na mňa pozrel Harry.

"Ďakujem Karin. Fakt ďakujem" nervózne som vstala od stola a prešla som ku skrini, kde som mala záznamy o cukornatosti nového vína.

"Áno spala som v kancelárii a áno, dnes som ešte nič nejedla, ale som v pohode. Vašimi rečami a sledovaním ma len rozčuľujete. Mám dôležitejšie veci na práci ako......" chcela som dokončiť vetu, no akosi to nešlo. Môj hlas mi znel v hlave ako z diaľky a skriňa spred mojich očí sa pomaly začínala strácať. Rukou som sa podoprela o jej dvierka no to bolo posledné, na čo som si pamätala.

"Slečna Sparks. Počujete ma? Slečna Sparks, no tak. Otvorte oči"  okamžite som sa chcela posadiť, ako keby som sa potrebovala nadýchnuť po tom, čo ma vytiahli z vody.