Sparks

Part 13 Robíš si zo mňa srandu?!

"Prepáč, ja......úplne som zabudol....."

"Nie....to.....toto sa nemalo...."

"Emma......prestaň toto robiť....stalo sa presne to, na čo som tak dlho čakal...."

"Ako som povedala....toto sa nemalo stať a už nikdy sa to nebude opakovať. A hlavne sa to nikto nikdy nedozvie"

"Toto sú len kecy!  A čo sa teraz ako stane?! Koniec sveta?! Emma, si mladá, krásna žena, ktorá si zaslúži milovať a byť milovaná....."

"Nemám nárok milovať......"

"Och, prestaň sa tváriť, že keby si do svojho sveta niekoho pustila, tak by sa všetko naokolo zrútilo. Emma, vždz, keď som s tebou, tak proste viem, že nemôžeš byť len moja šéfka. A neviem to nijako ovplyvniť a ani nechcem. Si taká krásna, si múdra, si dokonca aj vtipná aj keď dosť svojským spôsobom a ja ťa chcem mať pri sebe aj keď budem zaspávať aj keď budem vstávať. Chcem ťa poriadne pretiahnuť tak, ako ťa nepretiahne nikto iný a chcem, aby si kričala moje meno, keď budeš na vrchole len vďaka mne......"

"Prestaň!!!! Už stačilo!!!! Ako môžeš? Nemáš právo na mňa takto hovoriť!!! Ja ťa zamestnávam....."

"Strč si tieto kecy niekam Emma! Toto nieje debata zamestnacna a zamestnávateľlky, ale muža a ženy! Ženy, ktorú moja prítomnosť rozhodne nenecháva chladnou. Vidím, ako sa ti rozšíria zreničky, keď som pri tebe blízko. Cítim tvoj zrýchlený dych, keď s tebou flirtujem. Máš husiu kožu, keď sa ťa dotknem....."

"Styles rozmýšľam, či si sa do tej hlavy neudrel ty......toto sa nedeje.....buď som zaspala a sníva sa mi, alebo mám halucinácie po tom páde.......nie sú tu tie modré vtáčiky?" nervózne som chcela prejsť okolo neho, aby som sa zavrela v izbe a navždy tam aj zostala, no jeho silná ruka ma zastavila v pohybe.

"Darmo sa pretvaruješ. Ja viem, že ku mne niečo cítiš, len neviem, načo je táto pretvárka dobrá. Emma len nezabúdaj na jedno.  Jedného dňa, keď prehodnotíš svoj život a uvedomíš si, že si zostala sama, zrazu nemusí byť nikto na blízku. Pretože budú všetci dávno preč" jeho oči sa vpíjali do tých mojich a mne sa na chvíľu zastavil dych. Mal pravdu. Ale ja som tvrdo makala na všetkom, čo som dosiahla a nemôžem to všetko nechať len tak, lebo nejaký mladý, zelenooký,  s jamkami v lícach........šibe mi!!!! Proste nie!!!

"Hej, srdiečko, deje sa niečo?" dvere sa zrazu rozleteli a vo vynikajúcej náladu sa dnu vrútili Dave s Karin. Harryho stisk na mojej ruke povolil, no naše oči sa neodvrátili ani na chvíľu.

"Nie, všetko je v poriadku. Len som akosi stratila rovnováhu. No našťastie len na chvíľu" nechápavosť, smútok a sklamanie. To všetko sa myhlo v jednom okamihu v jeho očiach. Jeho ruka ochabla vedľa jeho tela a neveriacky pokrútil hlavou. 

Vyparila som sa z obývačky ako smrad a zatreskla som dvere na našej izbe. Pomaly som sa zošmykla po dverách až na zem a hlavu som si schovala medzi kolená. Z hlboka som dýchala a snažila som sa spracovať jeho slová. Prečo mi toto robí? Ako sa môžem tarez tváriť, že sa nič nestalo? Že ma nepobozkal takým spôsobom, ako nikto iný. Všetky slová boli pravda. To, čo je medzi mnou a Daveom je nič. Absolútne prázdno a všetko vymazal jeden bozk. Do riti! Muži musia všetko kaziť. Ešte nech si budem musieť nájsť nového asistenta a auž budem úplne spokojná. Ani neviem, ako dlho som na tej zemi sedela. No keď už ma začal tlačiť zadok a chcelo sa mi znova spať, šla som sa preventívne napiť, ako prevencia proti spánku. 

"Au, do riti!" zakopla som o nejakú kravinu pri dverách. Všade bola tma a jediné svetlo bolo to mesačné, ktoré presvitalo cez okno. Bola to ťažká topánka, ktorú nasledovala druhá........pánske nohavice.......pánske spodky........podprsenka.......Podprsenka? Čo do riti má toto znamenať!!! Podišla som ešte pár krokov kým som našla vypínač, ktorý mi zodpovedal všetky otázky.

"Robíš si zo mňa srandu!!!" skríkla som na celú izbu a úplne mi bolo u prdeli že je niečo po pol noci.

"Pýtam sa ťa, či si zo mňa robíš srandu?! Teda, neviem ktorý z vás dvoch je väčší srandista! Či moja najelpšia kamarátka, alebo môj frajer!!!!!" tento deň by sa mal skončiť. Táto skurvená lyžovačka!!! Len čo som si rozbila hlavu, potom si Styles zmyslí, že ma môže bozkávať a zaklincuje to moja kamarátka s mojim chlapom. Teda, vlastne bývalá kamarátka s bývalým chlapom.

"Čo sa to tu deje? Prečo ten krik?" rozospatý Styles sa zjaví vo dverách len v boxerkách. Jasné.  Ešte ten tu chýbal. On má.......vážne má......on je potetovaný?

"Ale nenechajte sa rušiť Styles. Tuto len milá Karin sa rozhodla pretiahnuť môjho priateľa. Alebo on ju. No. V podstate to už vlastne jedno. Zajtra odchádzam a serem na to, koľko táto zasraná lyžovačka stála. Ako to tu zasrane dobre vyzerá. Ako ma zasrane vždy sklamú vždy všetci, ktorým verím najviac" poslednú vetu som už skoro zašepkala.

"Dobrú noc" otočila som sa so slzami v očiach. I keď neviem, prečo ma to tak zobralo. Aj tak to vždy skončí podobne.

"Emma, nemôžete......"

"Serem aj na to, že nemôžem spať!!!!! Idem si ľahnúť a ak sa niekto pokúsi ma v tom zastaviť, zabudnem na to, že mi dnes zašívali hlavu!!!!! A neručím za seba!!" šermovala som prstom plná hnevu, smútku, sklamania a všetkého.