Sparks

Part 22 Je to šialené

Ďalšie krásne ráno . Zobudila som sa s úsmevom na tvári a keď som si spomenula, ako krásne som ukončila včerajší deň, vyškierala som sa ako malá. Obliekla som sa a zbehla dole na raňajky.

"Dobré ráno Chavier. Krásne ránko profesor. Hmmmm Martha tá praženica vonia nádherne . A táto káva ...... kto robil túto kávu?" Pozerala som sa na ľudí v kuchyni kým oni na mňa pozerali ako na zjavenie.

" No.....kávovar slečna Sparksová " 

" Je vynikajúca . Idem si ju vypiť na terasu. Ešte raz krásne ránko všetkým "

Vybehla som na terasu no potom som ho zbadala.

" Harry" usmiala som sa jeho smerom aj keď má ešte nevidel. Buď ho už zase stihlo odpáliť alebo to robilo to biele tieklo čo mal na sebe.

"Krásne ránko Emma. Niekto tu má dobrú náladu ?"

"Máš tu voľné?"

" Pre vás vždy slečna riaditeľka" naznačil mi miesto vedľa neho.

"S takouto dobrou náladou som ťa ešte nevidel, niečo sa stalo?" Jamky mu hrali na lícach , ako by si za moju dobrú náladu chcel pripísať body.

" Zabudla som, ako mi to tu všetko chýbalo . Je to tu úplne iné ako v tom studenom New Yorku. Je tu kľud , ticho, teplo....... Teplo......Harry, je tu teplo, nechápeš ?"

"Teplo" zopakoval nechápavo no potom mu to došlo .

" Voda" vykrýkli sme obaja naraz.

" Harry, ak tie štepy nebudú mať dosť vody....."

".....tak vykapú. Poď, zavolám chalanov."

" Profesor, zvolajte čo najviac ľudí . Chavier, koľko máme body v záchytných sudoch ?"

" Dosť ale...."

" Čo sa deje Emma?" To už sa vrátil aj Harry so spolužiakmi , ktorí tiež čakali na odpoveď.

"Ideme polievať" povedal Harry

"Presne tak, ideme polievať" usmievala som sa ich smerom

"Poďme na to" otočil sa Harry mojim smerom a ja som prikývla .

"Ľudia, musíme poliať nový štep. Nastavte si hadice na rozprašovanie, žiadny silný prúd . Nesmieme ich vytopiť. Musíme to stihnúť kým sa oprie slnko aby nespálilo listy. Poďme na to" všetci prikývli a rozdelili sa do skupín ako včera. Ako voda prechádzala slnečnými lúčmi vytvárala miestami malé dúhy . 

" Kto to bol?" Šokovane som sa otočila keď na mňa dopadla studená voda. Harry sa tváril akože tam nie je.

" To si neurobil..." neveriacky som naňho pozerala no na tvári mi hral úsmev .

"Neviem o čom hovoríš Emma" ja  nič ja muzikant.

" Ako si ....." otočila som hadicu jeho smerom aby som sa mu pomstila.

"Emma blázniš ? Veď je ľadová " smial sa a skákal na mieste 

" Tak ti treba, čo si si navaril...." chcela som pokračovať no moju pozornosť zamestnal jeden muž .

"  Pán profesor , kto je tamten muž ? " ukázala som do diaľky 

" Neviem Emma nepoznám ho"

" Videla som ho tu už včera . Myslela som že je náš, len som nevedela do koho skupiny patrí "

"Nie Emma, ten nie je od nás "

Mykla  som plecami a svoju pozornosť som presunula radšej na kučeravého muža po mojej pravici. Kútik mi automaticky vyletel do úsmevu.