Sparks

Part 20 Skvelý nápad

Sadla som si do svojho kresla a otočila som sa do okna, aby som si mohla vychutnať ten najlepší výhľad . No nie na dlho. 

"Emma, môžem s tebou hovoriť ?"

"V práci som tvoja šéfka, netykaj mi. Nepočká to?"

"No, vlastne ani nie"

"Ak chcete ísť oslavovať náš úspech tak na to zabudnite"

"Nie o tom som  chcel"

"No tak to vyklopte" otočila som sa naňho ,aj keď som naňho nemala vôbec náladu 

"Rozmýšľal som...."

"Za to vás predsa platím " škaredo na mňa pozrel

".......rozmýšľal som o Californii. Počas školy nám profesor Brown hovoril o odrode, ktorá dokáže vyťažiť minerály zo zlej pôdy. Suchej , alebo v našom prípade zhorenej. Hrozno je síce potom horké , ale keby ho naštiepime s hroznom, ktoré sme zachránili, mohla by byť z toho zaujímavá kombinácia . Volal som s profesorom Brownom a povedal že má pár známych vo výskumnom ústave čo by nám s tou odrodou pomohli" dohovoril a očakavaním na mňa pozeral. A ja naňho .

"Volali ste s profesorom Brownom?"

"Áno "

"A povedal, že je to dobrý nápad?"

"No, povedal, že za pokus to určite stojí "

" A za mojim chrbtom"

"No nechcel som trepnúť blbosť do vetra"

" To by som Vám ani neodporúčala. Kedy by sme mali odlet?"

"Takže by sme to skúsili ?" Vypleštil na mňa oči 

"Nie, len sa chcem previezť. Je to vinič po mojom otcovi. Ak ho mám zachrániť, spravím čokoľvek . A ak to schválil profesor Brown, nemám prečo Vám neveriť" odpovedala a vyletel z mojej kancelárie ako na strune.

"Emma" ako  veľmi mi chýbal 

"Profesor" usmiala som sa naňho a silno ma stisol.

" Príliš dlho som vás nevidel. Ste stále rovnako krásna ako počas školy"

" Och prestaňte " začervenala som sa

" Harry, vitajte. Rád vás vidím. Aký bol let?" Podal mu ruku a tiež si ho vtiahol do objatia

"Zdravím profesor. V rámci možnosti. Ale popravde , dosť som vyhladol"

" Poďte , všetko je pre vás nachystané a Emma dal som chladiť vaše najlepšie víno "

Cesta na vinicu bola tichá. Vlastne ja som bola tichá. Styles s profesorom veselo drkotali, no ja som si vyvhutnávali teplé californské  lúče . Predstava zachránenia otcovho viniča ma naplnila radosťou, nadšením ale trochu aj obavami.

" Tak Emma, Harry na záchranu " pozdvihol profesor pohár nášho najlepšieho vina. Nádherná farba, nádherná vôňa a vynikajúca chuť.

" Profesor, povedzte mi k tomuto plánu niečo viac."

"No, je to Harryho nápad , myslím že by mal on" otočil sa jeho smerom , na čo sa Styles nervózne zavrtel na stoličke .

" No....vlastne...pamätám sa na škole.....učili ste nás na škole.... o jednej odrode, ktorej sa darí v drastických podmienkach. A tie naše sú v podstate drastické ..." pousmial sa no keď nikto nereagoval,odkašľal si a pokračoval ďalej 

" Tak som si myslel, že keby naštiepime tento druh s našim tak.....by to mohlo dopadnút dobre....." pozdvihol obočie a pozeral na nás oboch očakávajúc podporu

" Čo na to hovoríte ?" Otočila som sa k profesorovi

"Že je to skvelý nápad " usmial sa na Stylesa a ten si vydýchol 

"Máme dosť robotníkov ."

"Na vinici áno "

" A ja som poprosil mojich bývalých spolužiakov , ktorí zostali pracovať vo výskume , aby nám prišli pomôcť s dobrým štiepením " pozrel na mňa s iskričkami v očiach. Prikyvovala som hlavou. Postavila som sa a odišla som.

" Po-povedal som niečo zle? Prečo nič.... Prečo od....."

"Harry len pokoj" smial sa profesor a položil mi ruku na plecia.

"Hádam ste nečakali, že sa teraz Emma celá nadšená pôjde prezliecť a vybehne na vinice. Šla si všetko premyslieť . Vždy si nechá všetko dobre v hlave uležat, kým spraví rozhodnutie. Obzvlášť takto dôležité ."

"Kam šla ?"

" No, pokial sa nezmenila , a to sa Emma mení len ťažko, tak šla premýšľať hore na kopec. Na ten najvyšší za viničom."

Sedela som na kopci a mesto som mala ako na dlani. Slnko pomaly zapadlo no posledné lúče ešte prijemne hriali. Prežila som tu skoro celý svoj život . Odkedy som sa naučila chodiť , chodievala som sem stále s otcom. Ako hovorieval, chodili sme dávať lásku zemi, aby nám ju vrátila vo víne.

"No páni" počula som jeho hlas za sebou .

" Ako si ma tu našiel?"

" Profesor....."

" Mohla som si myslieť "

" Ak ti to prekáža ....."

" Len si sadni" posunula som sa aby sa mal rovnako dobrý výhľad na mesto ako ja.

" Toto je asi to najkrajšie miesto na svete"  vyzeral ako malé dieťa na Vianoce .

" Toto je definitívne to najkrajšie miesto na svete" usmiala som sa a užívala si výhľad .

" Pekné spomienky."

"Posledné krásne "

" Myslel som, že som spravil niečo zle keď si odišla"

" Toto bol otcov prvý vinič. Je náš najstarší . Mrazí má pri pomyslelí, že by to tu skončilo . Že by sme ho museli vykopať . Prišla by som....." ťažko som prehltla.

"O otca?" Kývla som a zahnala som slzy ktoré sa skoro škatuľali po líci .

" Tak som sem prišla porozmýšlať, čo by na tvoj návrh povedal otec."

"A?"

" Že to bol skvelý nápad "