Sparks

Part 4 Povedala som, že neflirtujem

Karin vyzerala dosť odhodlane, keď plánovala dnešný večer, tak som ju nechala, nech sa vyrozpráva. Vždy bola z tých, čo sa vedeli postarať o zábavu a ja som mohla aspoň raz za čas nemyslieť na prácu. Kým Karin plánovala, koľko chlapov zbalíme večer, obzerala som sa po reštaurácii. Môj pohľad zastavil na očividne flirtujúcej dvojke. Uhýbavé pohľady, letmé dotyky, hanblivé úsmevy......Spomenula som si na študentské časy, kedy bolo všetko tak jednoduché.....

"Hej! Počúvaš ma vôbec?!" zvýšila na mňa hlas Karin, čo upútalo pohľady viacerých ľudí a hlavne ten jeho, ktorý sa na chvíľu stretol s mojim.

"Šibe ti? Čo húkaš? Jasné, že ťa počúvam......"

"Hej? A čo také som ti hovorila?" zdvihla obočie lebo vedela, kde je pravda.

"Niečo o tom, koho  dnes zbalíme....." snažila som si na rýchlo spomenúť.

"Uhm.......možno tak pred pol hodinou. Na koho si tak.......ahaaaa.....ako v pohode, ak chceš, tak ho môžme večer zavolať tiež. Verím, že by si sa zabavila" mrkla na mňa.

"Karin.....dnes si už druhý krát spomenula Stylesa......myslím že presne viem, kto by sa s ním dnes večer zabavil" zaškerila som sa na ňu.

"Pamätáš sa, keď sme flirtovali so všetký, čo sa pohlo? To boli časy.....podľa mňa si aj vyšla z cviku Sparksová" ona ma chce provokovať?

"Nemám čas na takéto veci" zašomrala som si popod nos. 

"Jasné....stará, nudná, panna" zývla.

"Toto odvoláš" varovne som zdvihla vidličku.

"Jasné, ak ma večer presvedčíš o opaku" och že ja nikdy neviem odmietnuť stávku.

"Platí, ale horko zaplačeš. Poďme zaplatiť, nemám čas tu vysedávať" zdvihla som sa zo stoličky a odišli sme z reštaurávie. Zvyšok dňa prebehol bez väčšieho rozruchu. Styles zvládol zatial všetko a bolo na ňom vidno, že sa snaži. Očividne dal na radu pána Browna a učí sa od najlepších. Odomňa.

"Šéfka? Je to už na dnes všetko, alebo ešte niečo potrebujete?" spýtala sa Stylesova hlava vo dverách.

"Ešte ste mi neposlali...." v tom mi pípol mail.

"Zápisnicu z talianskej konferencie? Mýslím že Vám práve prišla" žmurkol na mňa.

"V tom prípade môžte ísť domov. Zajtra nech ste tu presne."

"Šéfka? Zajtra je sobota" to vážne?

"No......tak v tom prípade nemeškajte v pondelok."

"Vy tu zostávate?" spýtal sa a oprel sa o rám dverí.

"Hej" stále som sledovala počítač.

"Tak na to zabudni! Už si mala byť dávno nachystaná" vrčala po mne Karin. Pri pohľade na ňu sa Styles narovnal a daroval jej jeden z jeho drzých úsmevov. Ani sa nečudujem. Karin bola očividne nachystaná zbaliť ale že úplne všetko, čo bude v bare, súdiac podľa výstrihu.

"Daj mi ešte chvíľu"

"Žiadne také. Rezervačku máme od.......pred desiatimi minútami a sty stále vyzeráš, ako keby si šla do kostola" poznamenala uštipačne, na čo sa Styles potichu zasmial.

"Styles, ak nemáte nič na robote, tie dvere budú stáť aj bez Vás. A Karin ty buď ticho, lebo ma rozčuľuješ" pozrela som sa na nich, nech sa dajú do pohybu. Keď Styles odchádzal. Karin sa k nemu naklonila a niečo mu zašepkala, pričom si zahryzla do spodnej pery. Mňa z nej tuším dnes porazí.