Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

14. KAPITOLA

„Nie je živý ani mŕtvy ... na mieste ktoré ho pohltilo čaká kým ho zachránite ... V čase až bude mesiac červený ... keď sa krv nepriateľa spojí s krvou obete, smrť bude porazená ... " zopakoval Harry. Nedávalo mu to absolútne žiadny zmysel.

„Čo do pekla to malo byť?" pýtal sa Ron.

„Proroctvo ... skutočné." odvetil Harry zachmúrene. „Raz som to už zažil, a v teň deň sa Červochvost vrátil k Voldemortovi."

„Ale ..." Ron na Harrho vyvaľoval oči. „Myslíš, že to môže byť spojené s Veď-vieš-kým?"

„Nie." Harry zavrtel hlavou. Ale úplne istý si nebol. Podvedome sa chytil za jazvu, akoby čakal, že ucíti bolesť, ktorú necítil už dlhých päť rokov. Nič. „O tom by som vedel." upokojoval sa.

Ron bol očividne viac mimo ako Harry. „Čo budeme robiť?"

„Netuším." vravel Harry. „Ale nemali by sme to podceniť. Je to síce stará podvodníčka , ale verím jej. Toto bolo naozajstné."

„Povieme to McGonagallovej?" spýtal sa Ron. „Možno ..."

Harry sa uškrnul. Minerva neznášala Sybilu, a ani sa tým veľmi netajila. Neverila jej veštiacim metódam a on jej to nezazlieval. Trelawneyová bola celkovo podvodníčka, hoci dar predvídania mala., McGonagallová to celkovo vždy brala na ľahkú váhu a často u toho mala poznámky. „Radšej nie, lebo si bude myslieť, že nám mierne preplo." zháčil sa. „Ale možno, by niekto vedel."

„Kto?"

„Dumbledore, predsa!" usmial sa Harry, ako vždy keď prišiel na nejaký skvelý nápad.

Rýchlimi krokmi sa Harry a Ron náhlili cez chodbu, na opačnú stranu hradu, kde bola riaditeľna. „Cukrové brká!" vyhŕkol Harry. Kamenná príšera odstúpila a uvoľnila točité schodisko, po ktorom sa rozbehli hore. Lapali po dychu, a Ron napokon zaklopal na dvere.

„Áno?" ozvala sa Minerva, prútikom otvorila dvere. Harry a Ron chceli vojsť naraz a zasekli sa v dverách. Harry napokon ustúpil a nechal vojsť Rona prvého.

„Potter, Weasley!" okríkla ich pohoršene. „Ako sa to preboha správate?"

„Potrebujeme hovoriť s profesorom Dumbledorom." odpovedal Harry mierne nesvoj. Stále mal zo svojej bývalej profesorky Transfigurácie, rešpekt.

Nadvihla obočie. „A o čom, ak smiem vedieť?

„No ..." Harry a Ron sa pozreli na seba. Napokon sa rozhodli pre pravdu, teda aspoň čas z nej. Harryho aurorský výcvik mu pomáhal pri vyšetrovaní rôznych dôkazov, vedel ako má povedať pravdu a zároveň neprezradiť nič dôležité. Pri pohľade na Minervu a jej prísny pohľad. „Nuž stretli sme profesorku Trelawneyovú a ..."

Stalo sa presne to, čo Harry očakával. Minerva si celkom nedôstojne odfrkla, navyše prevrátila očami. „Potter!" krútila nad ním hlavou. „Hádam neveríte tej ..." odkašľala si. „Teda ehm chcem povedať, profesorke Trelawneyovej!"

Harry nahodil previnilý úsmev a radšej mlčal.

„Fajn," kývla smerom ku stene, k obrazom bývalých riaditeľov. „Nechám vás s Albusom osamote. . Idem na večeru." dodala rezignovane.

„Ďakujeme pani riaditeľka." povedali takmer jednohlasne,

Osameli. Ron ešte nenápadne skontroloval či Minerva naoazj odišla a Harry urobil pár krokov k obrazu Albusa Dumbledora. Driemal.

„Ehm, pán profesor." oslovil ho. „Profesor Dumbledore!" zvolal hlasnejšie.

Albus mierne zívol, otvoril oči. Nasadil si svoje polmesiačikové okuliare a prívetivo sa usmial na Harryho a Rona. „Chlapci."