Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

07. DRACOVO TAJOMSTVO

„Čo si to dovoľuješ!" skríkla, Hermiona. Mierne sa s ňou všetko točilo. Malfoy sa s ňou premiestnil a ona sa obzerala kde sú. Nespoznávala to. „Pusti ma, ... a kde to dočerta sme?" kričala naňho.

„Sme u mňa doma. Musíme sa porozprávať prosím ... Daj mi ešte šancu." Draco hovoril pomaly rozvážne aby ju nevyplašil. A pustil ju, hoci nerád.

Hermiona sa odtiahla a snažila sa odmiestniť. Nedalo sa. „Čo si urobil?" hnevala sa.

Uškrnul sa. „Ja nič, stará rodinná kliatba. Do nášho domu sa môže priamo premiestniť iba Malfoy." vysvetľoval jej. „Kvôli bezpečnosti. Návšteva môže prísť len hop-šup práškom."

„Tak čo odomňa vlastne chceš?" Hermiona už bola unavená. Bol to príšerný deň. Posadila sa do kresla. „Nedáš mi pokoj však?" spýtala sa nešťastne.

„Iba ma vypočuj, prosím." požiadal ju potichu.

 Cítila, že toto celé prehrala. Ale chcela to mať už celé za sebou. Chcela ísť domov, uvariť si horúcu čokoládu, a plakať, a ľutovať sa. Snažiť si usporiadať myšlienky, a byť sama. Dlho naňho pozerala. „Dobre, ale iba pod jednou podmienkou." povedala rezignovane.

„Akou?" opýtal sa opatrne.

„Nepôjdeš na ten súboj." Vyhlásila. Tvárila sa vzdorovito a prosebne zároveň.

Zavrtel hlavou. „To odo mňa nechci, nie som zbabelec ..."

„Draco prosím ..." Hermiona sa rozplakala. „Neprežila by som keby sa jednému z vás niečo stalo." Zavzlykala. „Aj tak sa už cítim zle, kvôli tomu všetkému ... Všetko je to len moja vina!"

Posadil sa k nej a privinul si ju do náručia. Nebránila sa, ale stále plakala. 

„Tak dobre," súhlasil. „Nepôjdem tam, len už neplač." pobozkal ju do vlasov.

Hermiona sa kúsok odtiahla. „Naozaj by si to pre mňa urobil?" zaklipkala prekvapene očami.

Iba prikývol. „Pre teba urobím všetko." Opäť ju objal. Tentoraz sa nebránila. Pomaly sa sklonil a zbozkával každučkú slzu s jej líc. „Len už neplač ..." žiadal ju. „Milujem ťa." zašepkal jej tesne pri perách, predtým ako jej na ne vtisol bozk.

***

„Ron ..." Harry nevedel ako zareagovať. „Porozprávajme sa." navrhol, hoci naozaj netušil čo by mu povedal.

„Nie Potter, ty a ja sme spolu skončili!" vyhlásil Ron, práve vtedy dorazila aj Ginny a prekvapili ju ostré slová, ktoré adresoval jej brat Harrymu.

„Opakujem." Ron s hnevom zazeral na Harryho. „Už nie si môj priateľ!" skríkol a nahnevane odišiel a Harry chcel ísť za ním no Ginny ho zachytila a pokrútila hlavou. „Nechaj ho teraz."

„Pani Weasleyová, je mi to tak ľúto ..." povedal Harry potichu. „Ja nemohol som nič urobiť ..."

„To nie je tvoja vina Harry," povedala aj Molly. „Akoby si to mohol ovplyvniť?" opýtala sa ho smutne. Mohol som to Ronovi povedať, už vtedy pred rokmi ... pomyslel si zúfalo Harry. No mlčal Molly odišla z kostola a premiestnila sa domov. Chcela byť pri Ronovi a utešovať ho.

Grangerovci, a Harry s Ginny ostali a ospravedlňovali sa hosťom. Keď sa rozlúčili aj s posledným Ginny bola zničená. Harry vykročil von, potreboval čerstvý vzduch. Bol to hrozný deň. A pritom mal byť taký krásny, a všetci sa naň tešili.

„Prečo Harry?" opýtala sa ho smutne. Sedela na lavičke, slzy na krajíčku.

„Ja, ... " Harry sa odmlčal, sadol si k nej. Netušil čo povedať.