Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

15. KAPITOLA

Ron nazúrene hľadel na Harryho. „Ty si zavolal aj jeho?" spýtal sa, a chcel odísť, ale Ginny ho kopla a prinútila si tak znova sadnúť.

„Vidíš, nebol to dobrý nápad, že si ma sem zatiahla." poznamenal Draco polohlasne a mierne vyčítavo Hermione do ucha, ale upokojujúco ju objal okolo pása, za čo mu bola vďačná. „No ... Potrík a Weslík, zase spolu." uškrnul sa. „Kto by to bol povedal. "

„Malfoy," Harry urobil prvý krok. Celé toto bolo maximálne nepríjemné, ale nechcel Hermione pridávať ešte viac. Tak smutne sa dívala na Rona. Nečakal síce, že príde aj s Dracom Malfoyom, na druhej strane sa nebolo veľmi čomu čudovať. „Vitajte." podišiel k nim a podal Dracovi svoju pravicu, ktorú prekvapený Malfoy stisol. To bolo asi prvý krát, čo sa dobrovoľne dotkol Pottera.

Harry sa usmial na Hermionu, a pobozkal ju na líce. „Ďakujem, že si tu."

„Ach, Harry!" Hermiona ho spontánne objala. „Ľúbim ťa vieš?" zašepkala.

Draco ju počul a mierne si odkašľal a zazeral na Pottera. Jedna vec, bola že boli s Hermionou kamaráti, druhá, že mu hovorila, že ho ľúbi. Nepáčilo sa mu to, potom si pritiahol Hermionu späť do náručia a dal jej krátky majetnícky bozk na pery a zazeral na Harryho, akoby výhražne.

„Odchádzam ..." Ron to už nevydržal. „Jedna vec, že je je tu ona ... ale fretku tolerovať nemienim." vybuchol.

„Ron ...!" Harry ho chcel zastaviť, ale Hermiona ho predbehla. Vymanila sa Dracovi z náručia, a pozbierala všetku svoju chrabromilskú odvahu. „Mohli by sme sa porozprávať? Prosím! V súkromí!" dodala.

Dlho sa na ňu pozeral. „Máš päť minút." Nenávistne sa pozeral na Malfoya, ktorý sa tváril neutrálne.

„Môžete do mojej pracovne," navrhol Harry.

Ron a Hermiona obaja cestu poznali, keď odišli ticho sa opäť prehĺbilo. „Sadni si Malfoy," navrhla Ginny. „Nehryziem." uškrnula sa. „Teda nie veľmi, však Harry?" zasmiala sa.

Harry múdro mlčal a neodpovedal. Draco sa teda posadil, a bol nesmierne rád, keď prišiel Kreacher s občerstvením. Napil sa, cítil sa hlúpo v tejto príšernej spoločnosti, bol nervózny a bál sa o Hermionu.

„No ..." Ginny opäť prerušila ticho. „To tvoja košeľa, to ako vážne? Či to mal byť dáky vtip?"

„Čo sa ti na nej nepáči?" bránil Draco jednu zo svojich obľúbených košieľ.

Ginny prevrátila nad ním oči. „Jasné, zabudla som, slizolinčan skrz na skrz."

„Presne." uškrnul sa a pozrel sa na Harryho. „Potrík, čo keby si tu nesedel jak päť galeónov ale išiel

za Hermionou a Weslíkom?" spýtal sa. „Lebo ak jej nejako ublíži, tak ..." svoju vyhrážku nechal vyznieť do stratena.

„Myslím, že by mali byť sami." odpovedal Harry. Naozaj nechcel byť svedkom toho rozhovoru. „A Ron je síce nahnevaný, ale nikdy by jej nič nespravil."

„Nerada to hovorím," zamiešala sa Ginny. „Ale Malfoy má pravdu. Ron je ako pred výbuchom, nakoniec ešte odíde."

„Fajn." Harry vstal. „Idem ich skontrolovať, akoby boli malé deti." dodal ironicky, a odišiel z

jedálne.

„Tak a sme sami." Ginny sa na Malfoya prehnane milo usmiala.

„Fíha, Weasleyová, ďakujem za záujem, ale som šťastne zadaný." odpovedal jej na to.

„To je dobre." Ginny sa naďalej usmievala. „Poviem ti to iba raz, Malfoy. Pamätáš sa na ten incident v Umbridgeovej kancelárii?" pripomenula mu nevinne. Bolo to vtedy, keď Malfoy spolu s ostatnými členmi Inkvizičnej čaty zajali členov DA. Harry a Hermiona spolu s Doloros Umbridgeovou, boli v lese aby získali čas a hľadali neexistujúcu Dumbledorovu tajnú zbraň. „Pamätáš sa na toho netopiera čo ťa potom naháňal po hrade?" spýtala sa Ginny sladko. „No takže len toľko, ak Hermione ublížiš, tak ti urobím niečo oveľa horšie a bolestivejšie. Alebo ťa premením na fretku. Navždy. Potom ti kúpim také akvárko alebo v čom fretky žijú, a tvojou jedinou zábavou bude to farebné koliesko na behanie." dodala Ginny ľahkomyseľne."