Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

19. KAPITOLA

Harry porozprával Hermione a Malfoyovi, to čo sa dozvedel od Dumbledorovho portrétu. Ronovi poslal list, keďže ten bol na Rokforte.

„Hobday ... Gideon Hobday, ako to bolo ..." Hermiona si hrýzla spodnú peru, a úporne rozmýšľala.

„Na čo myslíš?" uškrnul sa Harry. Vždy sa tak tvárila, keď nad niečím uvažovala.

Pokrútila hlavou. „Ja niečo sa mi marí ... Čitala som a prekladala jeho memoáre, bolo to veľmi zaujímavé. Keďže bol takým významným čarodejníkom. Bolo to doplnkové čítanie, na Starobylé runy a ich výklad."

Draco na ňu hľadel pobavene, Harry udivene ale mlčali obaja. Obaja však mysleli na jedno, existuje vôbec niečo čo Hermiona ešte neprečítala?

„Nehovorilo sa tam o žiadnom oblúku smrti, ani studni či nič. Len občas spomínal Závoj ..." vravela Hermiona. „Viem, ako ma to hnevalo, pretože som nevedela nikde na to prísť, čo to mohlo byť!" sťažovala sa. „Písalo sa tam niečo o kľúči pokropenom krvou, a o objekte, ktorý musí byť iný a zároveň taký istý než prešiel závojom lebo inak sa odíde tam odkiaľ už niet návratu." vravela Hermiona. „Profesorka mi vtedy povedala, že to určite bolo myslené nejako alegoricky, a neriešila som to ďalej. Blížili sa skúšky na VČÚ."

„Iný než pred závojom?" nechápal Draco. „Ako?"

„Všehodžús?" tipol si Harry.

Hermiona zavrtela hlavou. „Nie, všehodžús je príliš nestály. Však si spomeň, aj u Gringottov vďaka nejakým ochranným kúzlam zmiznú účinky všehodžúsu. A toto bude určite podobné, len ešte silnejšie. Takže, nie všehodžús nie! Potrebovali by sme niečo iné! Ale neviem čo!" vravela nešťastne. „Niečo čo má rovnaký účinok, ale vydrží ..."

„Ale no tak," Harry jej upokojujúco položil ruku na plece. „Máme už aspoň niečo."

„Ale čas sa kráti Harry." povzdychla si.

„Stihneme to." usmial sa. „Som si istý!"

***

Hermiona teda strávila nasledujúci deň na Grimauldovom námestí a prechádzala tamojšiu knižnicu. Harry musel ísť na Ministerstvo a Draco sa tiež musel trocha venovať rodinným podnikom, ktoré zanedbával. Snažila sa niečo nájsť, ale nie veľmi sa jej to darilo.

„Ahoj," oslovil ju známy hlas, no Hermiona bola tak pohrúžená do čítania, že so sebou trhla „Prepáč." Ospravedlnila sa hneď Ginny.

„To nič, len som bola zamyslená." Hermiona sa upokojovala. „Čo ty tu?" spýtala sa.

„Mohla by som pomôcť." usmiala sa Ginny.

„Harry ti to povedal?"

Ginny prikývla. „Musel." uškrnula sa. „Ale je to skvelé Hermiona." hovorila ďalej Ginny s úsmevom a posadila sa k nej. „Sirius pre Harryho veľa znamená. Bolo by skvelé keby sme ho vedeli dostať späť."

„Určite áno." prikývla Hermiona. Urobila teda Ginny miesto a spoločne začali prezerať knihy, až kým ich nevyrušila Winky, ktorá priniesla koláčiky a kávu.

„Winky priniesť občerstvenie slečny!" zapišťala a tvárila sa veľmi spokojne.

„Ďakujeme Winky" usmiala sa na Ginny.

„Môcť vám Winky ešte niečo priniesť?" spýtala sa.

„Ďakujeme," pokrútila Hermiona hlavou. „Toto bohate stačí. A tie koláčiky sú naozaj vynikajúce."

Winky takmer nadskočila od radosti. „To sa Winky veľmi tešiť!"

Hermiona s Ginny si teda dali pauzu. Najmä Hermione sa zišla, oči mala červené už od prachu z kníh.