Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

29. KAPITOLA

Draco vošiel späť do sály, a nechal Anabelle osamote ako chcela, hoci nerád. V tej obrovskej mase ľudí hľadal Hermionu, no nevidel ju. Rozhodol sa ju pohľadať, no ako prechádzal okolo veľkého červeného závesu, ktorý oddeľoval sálu ho niekto chytil za ruku a potiahol dovnútra. Mierne sa zasmial, mysliac, že je to Hermiona. Lenže nebola to ona.

„Astoria?" hlesol. Ju naozaj nečakal.

„Psst, a počúvaj ma!" prikázala mu. Bola taká pekná ako keď ju videl naposledy. Bolo to už tak dávno. Pred takmer piatimi rokmi, no jemu to prišlo, že ubehlo oveľa viac času. Astoria mu dlaňou zakryla ústa, lebo počula nejaké kroky, no asi len prechádzal niekto okolo. 

„Čo sa deje?" spýtal sa mierne podráždene keď ho pustila.

„Neprerušuj ma, je to dôležité a nebezpečné." prikázala mu. Ešte raz na chvíľu vykukla aby skontrolovala, či ju niekto nehľadá. Našťastie nie. „Môj otec niečo chystá," odpovedala konečne na jeho otázku. „Nepýtaj sa čo, neviem." pokračovala, len čo videla ako otvára ústa, a zasype ju otázkami. Nevedela však na ne odpovedať. „Jediné čo viem, že niečo plánuje. Ale neviem proti komu, alebo o čo presne ide. Jedine čo viem, že je to namierené voči tvojej rodine, možno Hermione ..."

„Prečo mi to hovoríš?" spýtal sa.

Astoria sa máličko pousmiala. Bol to smutný úsmev. „Neznášam nespravodlivosť. Preto. A nehovor mi, že to nie je moc slizolinské, lebo ja to viem."

Draco sa na ňu tiež usmial. Ona mu vždy prišla iná. Akoby do slizolinu nikdy skutočne nepatrila. Nikdy nevyhľadávala konflikty, s inými žiakmi z ostatných fakúlt. Naopak správala sa pekne a slušne ku každému. Vždy vedel, že si manželku nebude môcť vybrať sám, a akosi s tým bol zmierený. Potom však prišla vojna a prežil. Rehabilitovali ho a mohol sa vrátiť na Rokfort hoci nechcel. Teraz vedel, že to bolo jeho najlepšie rozhodnutie. Kvôli Hermione. Odvtedy, ako sa do nej zaľúbil, si nedokázal, predstaviť prežiť život po boku niekoho iného. Hoci Astoria bola skvelá a vždy ju mal rád.

„Čo sa smeješ, Dráčik?" mračila sa. „Ja som to myslela vážne."

Dráčik. Hovorila mu tak celé roky. Ešte ako maličké dievčatko, ktoré nevedela poriadne vysloviť jeho meno. A keď sa ho naučila, povedala, že takto sa jej páči viac.

„Ďakujem ti, že si ma varovala." povedal jednoducho.

Iba prikývla. Trocha sa usmiala a prešmykla sa okolo neho von. Chvíľu počkal, a tiež sa zamiešal medzi hostí. Hľadal Pottera. Nechcel Hermionu znepokojovať, a ani rodičov. Ale Potter by mohol niečo spraviť. Hlavne legálne. Pretože, hoci mal Draco Malfoy voči Prometusovi Greengrasovi priam zabijacke inštinkty, zdravý rozum prevážil. Už raz ho podcenil. Neurobí tú chybu znova. Greengrass bol príliš prešibaný. Videl ho tancovať s Weasleyovou. A konečne si všimol aj Hermionu. Stála pri bare, a zhovárala sa s Weslíkom. Kúsok od nich, stáli Daphne Greengrassová, Theodor Nott a Blaise Zabini. Jeho dvaja najlepší kamaráti a Daphne. Sestra Astorie. Pomyslel si, že rozhovor s Harrym Potterom počká. Asi bude lepšie sa porozprávať na mieste, ktoré nie je také preplnené a tak zamieril k Hermione. Nepáčil sa mu totiž postoj Daphne. Astoria sa pridala k svojej sestre a niečo jej šepla. Aj na tú diaľku videl ako Daphne odfrkla a ďalej prepaľovala Hermionu pohľadom. Tá však bola príliš zabratá do rozhovoru s Ronom.

„Dobrý večer," Draco sa zastavil pri svojich slizolinských spolužiakoch. „Astoria, Daphne." pozdravil. Obe mlčali. Astoria sa vyhýbala jeho pohľadu, a Daphne naňho hľadela nazúrene.

„Pôjdeme." povedala odrazu, hoci mal pocit, že chcela povedať niečo úplne iné. Astoria mu venovala krátky, takmer nepatrný pohľad a kráčala za svojou sestrou. Chápal to. Poznal jej rodinu príliš dobre. Obrátil sa na svojich kamarátov. „Ani vy so mnou nebudete hovoriť?" spýtal sa ich.