Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

33. KAPITOLA

Harry vedel, že nemá na výber. „V poriadku ..." povedal napokon.

Grifon si ho premeral a cvakol zobákom. „Zavolaj svojich priateľov, Harry Potter." prikázal mu.

„Ale ja ... ja pôjdem sám." Harry sa chcel brániť, nechcel ich do toho ešte viac zamotať. Hoci už na to bolo neskoro.

„Priveď ich, alebo odíď, pokiaľ ešte môžeš." riekol. Znelo to tlmene Grifon, ale bolo ho dobre počuť.

Harry sa obzrel ešte raz smerom k priateľom. Hlavne k Ginny. Musí to dokázať. Musí ... nielen kvôli Siriusovi. Ale aj kvôli nej. Kvôli nim všetkým. Nechcel zomrieť. Ale nechcel ich ani vystaviť nebezpečenstvu. Mal trvať na tom, že pôjde sám. Oni tu byť nemali. Grifon netrpezlivo cvakal zobákom, svetlo dopadalo na jeho pazúry, ktoré vyzerali ako nablýskaná oceľ. Kývol na nich aby k nemu prišli. Videl ako sa po sebe zmätene obzerajú ale napokon videl ako vykročili.

„Čo sa deje Harry?" šepla Hermiona, a úkosom oka sledovala toho zvláštneho tvora pred ňou.

„Nasledujte ma!" zopakoval zver tentoraz aj im opäť a tak sa Harry prinútil upriamiť svoju pozornosť opäť na plnenie úlohy. „Čaká nás úloha ..." šepol Harry. „Musíme ísť, všetci." vysvetľoval. „Mrzí ma to ... ja ..."

„Sklapni Harry." umlčala ho Ginny. „Vedeli sme, že nejdeme na výlet: trocha sa usmiala. „Zvládneme to."

Grifon sa pomaly otočil a vošiel do čiernoty uprostred kameňov.

„Už ideme." odvetil Harry a vošiel do jaskyne. Ostatní šli za ním. Obozretne všetci držali prútiky. Prekvapilo ich, že tam bolo svetlo. Z vonku nebol poznať ani náznak. Cestička bola kľukatá plná oblázkov, a z pod nôh sa víril prach. Kráčal však tak rýchlo aby nestratil Grifona z dohľadu. Ten sa pohyboval rýchlo. Cestička sa niekoľkokrát rozdvojovala a dalo by sa tu ľahko zablúdiť. Napokon sa ocitli v kruhovej miestnosti. V strede horel mäkký oheň a vydával príjemný pukotový zvuk.

„Takže ..." žlté oči dravca sa zavŕtali do Harryho. „Úloha znie takto. Pozorne počúvajte. Musíte poraziť všetky štyri živly, aby sa vám otvoril piaty. Za ním je ukrytá brána, cez ktorú sa musíte dostať aby ste sa dostali k tomu kvôli komu ste sem prišli a mohli ho zachrániť."

„Ako máme poraziť živly?" spýtala sa Hermiona mierne skepticky. „To sa predsa nedá. Prírodné sily sú mocnejšie než každá mágia. Sú nezničiteľné, večné ... cieľom každej úlohy bude nabrať trocha prapôvodnej esencie. Tá vás vždy posunie ďalej, bližšie k ďalšej úlohe."

Grifon sa na ňu pozrel s údivom a prikývol. „Ste múdre dievča." pochválil ju. „Máte pravdu, nedá sa ich poraziť ani skrotiť. Vzduch ... oheň ... voda ... zem." povedal. Za každým slovom robil prestávku. „A piaty živel ... najsilenejší zo všetkých." obzeral si ich. „Je vás presne päť, to je ideálny počet ... A teraz, so každý z vás vezmite jednu kartičku tam zo stola." prikázal im.

„Ale sú tam iba štyri." poznamenal Ron.

„Áno ... týka sa to vás štyroch." vysvetľoval im Grifon. „Pán Potter, musí prejsť tým posledným. Inak je všetko zbytočné." dodal. „Ak uspejete pri prvej skúške, pri ďalších vás budem sprevádzať ako váš sprievodca. Ale ak nie ..." nevyslovil to, no všetci pochopili.

„Každý má ísť jednotlivo?" spýtal sa Draco, ktorému sa to nepáčilo.

„Nie ... pôjdete všetci. Ale každá úloha je ako malá časť výpravy. Každý z vás si vyberie živel ... vďaka kúzlu bude potom chránený."

„To znamená, že sa ho živel nedotkne a nepohltí a neublíži mu?" spýtala sa Hermiona. „Aby mohol vziať tú esenciu ..." napadlo ju vzápätí.