Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

46. KAPITOLA

Narcissa od rána pobehovala po dome, a dozerala na to, aby bolo všetko dokonale pripravené. Boli to nielen prvé Vianoce s Anabelle, ale tiež prvé spoločné sviatky po veľmi dlhej dobe, ktoré mala tráviť s Andromedou, a tiež Luciusom. Bola šťastná a potichu si pospevovala, keď upravovala výzdobu v obývačke.

„Dobré ráno," Anabelle zbehla dolu iba v pyžame a papučiach. Nemala sa chuť prezliecť.

„Ahoj zlatko." Narcissa sa na ňu usmiala. „Vyzeráš nevyspato."

„Nespala som dobre," priznala Anabelle. „Ale som v poriadku. Naozaj."

Narcissa sa na ňu usmiala. „Dobre." Trocha, si ale robila starosti. Anabelle sa bola od včera celý deň zadumaná, nevrlá a nebolo to jej v povahe. Niečo ju očividne trápilo. Narcissa len dúfala, že to nie je veľmi vážne, a tiež jej ale chcela dať priestor, aby za ňou prišla dobrovoľne. „Tvoj otec, je vonku, moja aj s Dracom. Chce ti niečo ukázať."

„Čo také?" spýtala sa Anabelle zvedavo.

„Neviem," odvetila Narcissa popravde. „Celý deň je strašne záhadný."

„Tak sa idem pozrieť." Rozhodla sa Anabelle.

„Prechladneš!" zavolala na ňu Narcissa, ale Anabelle už bola príliš ďaleko. Narcissa teda vzala teplý kabát a tiež išla von.

Prekvapilo ju, že počula ako Anabelle neskutočne piští a výska ako malé dievčatko. Lucius aj Draco sa smiali. Keď sa Narcissa prizrela lepšie, videla ako Anabelle objíma malé žriebätko arabského plnokrvníka, také biele ako sneh, že ho nebolo poriadne ani vidieť. „To je to najkrajšie, čo som dostala." usmievala sa šťastne. „Ďakujem."

„Páči sa ti?" spýtal sa Lucius. „Najviac." Anabelle mu dala bozk na líce. „Ďakujem, je to nádherný koník."

Narcissa sa tiež usmiala, v očiach mala slzy. Lucius bol taký iný, vďaka nej. Možno by bol vždy takýto. „A môj jednorožec je kde?" spýtala sa. Tvárila sa naoko urazene.

„Minuli sa," uškrnul sa Draco. „Tento bol posledný. Ešteže Blaise má toľko kontaktov."

„Je veľmi pekný však mama?" prikývla Narcissa. „Prečo si mi o tom nepovedal?"

„Lebo sme vedeli, že by to potom už nebolo prekvapenie. Všetko by si jej povedala." vysvetľoval Draco a Lucius prikývol. Narcissa sa mračila ale potom sa zasmial. Asi to bola pravda. Pokiaľ išlo o prekvapenia naozaj bola hrozne nemožná.

***

Hermiona sa rozhodla stráviť Štedrý večer s rodičmi. Nechcela ich nechať samých, a rovnako nechcela ani od Draca žiadať, aby nebol doma. Vedela, že pre Malfoyovcov, sú to veľmi významné, dôležité a špeciálne Vianoce. Ako každý rok, spolu s ockom ozdobovali stromček, samozrejme bez kúziel, pomáhala mame s večerou a dobaľovala posledné darčeky, ktoré ešte nestihla. Ako tak sedela vo svojej izbe, na zemi a balila posledný darček, myslela na to, ako sa všetko v priebehu pol roka zmenilo. Stále ju mrzelo, čo urobila Ronovi, no prestala si to už vyčítať, len dúfala, že jej raz odpustí aj on.

„Krivolab, nesmieš!" zahriakla ryšavého kocúra, s nohami do O. Pozrel sa na ňu svojou sploštenou tvárou, ktorá vyzerala, akoby do niečoho narazil. Nahlas urazene zamračula, no pustil, darček, ktorý sa snažil rozbaliť. „To nie je pre teba." Hermiona si ho vzala na ruky a on sa jej spokojne pradúc uvelebil v náručí. Jemne ho škrabkala, a musela sa usmiať, keď videla ako zaspal. „Ach ty," dala mu malý bozk na hlavičku. Mala Krivolaba rada, bol to jej maznáčik, a navyše to bol aj veľmi múdry kocúr. Nemala naňho toľko času akoby chcela, ale rozhodla sa, že to v nasledujúcom roku napraví.