Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

44. KAPITOLA

Hermionu prekvapilo, že sa ocitli s Dracom v muklovskom centre Londýna. Mala to tu rada, a tak isto ako aj v Rokville aj tu všade bolo cítiť v ovzduší Vianoce. „Cez letné prázdniny si ma sem vzala. Šli sme autobusom ..." Draco sa zatváril akoby to bola veľmi nepríjemná, priam desivá spomienka.

„Draco Malfoy, v muklovskej hromadnej doprave." uškrnula sa Hermiona. „To muselo stáť za to."

„Aj vtedy si sa mi smiala." povedal jej. „Šli sme do tohto kina ... potom na večeru. Boli to najkrajšie jarné prázdniny. Venoval jej úsmev a stisol ju ruku. „Obaja sme si uvedomili, ako veľa znamenáme jeden pre druhého."

Hermiona mlčala. „Ako dlho sme spolu mali ... máme ... vzťah?" spýtala sa.

„Celý náš ôsmy ročník ... potom som musel odísť. Nevideli sme sa štyri roky."

„Prečo?" spýtala sa Hermiona.

„Musel som odísť, aby ti nikto neublížil."

Prikývla, hoci tomu nerozumela, ale popravde ani to veľmi nechcela počuť, vyzeral smutne. Asi to bolo dosť náročné obdobie. „No hneď ako som si život dal ako tak som sa vrátil, ty si sa ale takmer vydala za Weslíka."

„Ja viem, že som s Ronom bola zasnúbená." odsekla Hermiona. „Nevolaj ho Weslík."

„Vieš to?" Pozeral na ňu s nádejou. „Spomínaš si na to, že si Kráľa Weasleyho skoro vzala?"

„Áno ... ale rozmysli sme sa, kvôli ..." Hermiona sa odmlčala. „Vlastne neviem, kvôli čomu." priznala po chvíľke. „Prečo si to nepamätám?

Videl aká je odrazu rozrušená, a tak ju objal. „To nič," šepkal. „Spomenieš si, verím tomu. Len sa kvôli netráp, dobre?"

Hermiona sa odtiahla. „Ale to sa nedá." utrela si slzy. „Všetkým takto ubližujem."

Opäť medzi nimi zmenšil vzdialenosť, a pristúpil k nej. Jemne ju chytil za bradu a prinútil ju aby sa mu pozrela do očí. „Nie je to tvoja vina. Už som ti to povedal." snažil sa na ňu usmiať, ale nebol si istý, či sa mu to podarilo. „Ak chceš tak na dnes stačí. Asi si unavená ..."

„Nie." Hermiona zavrtela hlavou. „Sľúbila som ti celý deň." chytila ho za ruku tento raz ona. „Kam pôjdeme teraz?"

Potešilo ho to, že sa ho konečne prestala báť, a začala mu veriť. „Do kostola."

***

Kostol, v ktorom si mala brať Rona bol poloprázdny. Omša pred chvíľou skončila, no Hermiona a Draco vošli dovnútra. „Asi z toho celého bol poriadny škandál však?" spýtala sa pošepky.

„Bol," prikývol. „Najmä Skeeterka si zgustla."

Hermione sa pri zmienke o Rite Skeeterovej rozšírili nozdry, ale snažila sa upokojiť. Ach tak veľmi Ritu neznášala! „Takže, ja som tu prakticky Ronovi dala košom kvôli tebe?" zhodnotila Hermiona, všetko čo jej povedal. Cítila sa hrozne. Kvôli Ronovi aj kvôli Dracovi. Jednému ublížila vtedy, druhému ubližovala teraz. „Áno, bolo to ... nuž." Draco sa odmlčal. „Bolo mi Weslíka celkom ľúto, ale to, že si sa nevydala mi dalo nádej všetko napraviť. Potom som ťa vzal domov, ... dlho sme sa rozprávali." Nemohol si pomôcť, musel ju objať, vdychoval vôňu jej vlasov. „A od tej chvíle si zo mňa urobila najšťastnejšieho človeka na svete."

„Nehovor mi prosím ťa také veci," snažila sa mu vymaniť. „Prosím ..."

„Prepáč," ospravedlnil sa a pustil ju hoci nerád. „Rád by som ti ukázal ruže, na Manore."