Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

13. KAPITOLA

Na druhý deň sa už po celom Rokforte roznieslo, že je tu Harry Potter. Najmä mladší žiaci, ktorí sem ešte nechodili v čase keď tu študoval, naňho boli zvedaví. „Stále je to rovnako hrozné." poznamenal Harry šeptom, keď kráčal Veľkou sieňou k učiteľskému stolu aby sa naraňajkoval. Ron išiel spolu s ním.

„Daň za slávu," utrúsil, a uškrnul sa.

„Asi hej ..." Harry sa mierne zamračil. Naozaj by sa bez toho zaobišiel. Pridal trocha do kroku aby to mal čím skôr za sebou. „Dobré ráno," pozdravil Minervu a ostatných. Rýchlo si sadol medzi profesora Flitwicka a Hagrida, na opačný koniec od Slughorna.

„Ako Harry?" spýtal sa ho Hagrid. „Šecko okey?"

Harry pochopil, narážku na Rona. Ten sa posadil k Nevillovi na svoje obvyklé miesto. „Lepšie." odvetil. Neklamal, naozaj mal pocit, že je to medzi nimi už takmer dobré.

„Hádaj čo Harry," vyrušil ho Hagrid. „Mám nových Tryskochvostých škrotov." vravel nadšene. „Neprídeš ich po vyučku kuknúť?"

„Škroty?" Harry neveril vlastným ušiam. Ale stále aj po takom dlhom čase nedokázal zraniť Hagridove city, nevedel ho odmietnuť.

„Sú okey!" prikyvoval Hagrid. „Profesor Slughorn, mi pre ne urobil elixír, a keď im ho dám do pitia, sú krotké ako mačiatka!"

„To znie dobre," Harry sa silene usmial.

„Takže, dneska na čaj o piatej?" navrhol Hagrid. „A príď aj tuto s Ronom."

„Iste," odvetil Harry. „Bude rád." usmial sa a dúfal, že sa s ním kvôli tomu Ron zase neprestane rozprávať.

***

Hermiona bola v práci. Dneska mala celkom dosť pacientov, vlastne odkedy sa po dovolenke vrátila stála mala pocit, že je toho v čakárni priveľa. Uľavilo sa jej, že na ňu nikto nezazeral, aspoň nie príliš otvorene. A vlastne to už nikto neriešil iba Rita Skeeterová.

Minulý týždeň, v Čarodejke, uverejnila článok o nej a Dracovi, ktorý nebol ani len založený na pravde. Navyše to celé končilo s tvrdením, že je len otázkou času, kedy prelietavá slečna Grangerová zlomí srdce aj Dracovi Malfoyovi, ktorý sa možno konečne vráti k svojej prekrásnej bývalej snúbenici Astorii Greengrassovej. Keď to ale dala Dracovi prečítať, on sa len zasmial. „Prisahám, že ju premením zas na plošticu a zatvorím do pohára navždy!" hnevala sa Hermiona. A na viečko zabudnem urobiť dierky." dodala zlomyseľne. „Ale no," uškŕňal sa Draco. „Uvedomuješ si, že ti len závidí, že máš mňa?" „Haha!" Hermiona neocenila jeho žart. „Ach ... fakt jej niečo urobím!"

Lenže Hermiona bola takmer dokonale šťastná. Draco jej posielal kvety, chodili na prechádzky. Mala prácu ktorú milovala, rodičia aj Harry ju podporovali. Dokonca aj s Ginny sa udobrila. Lenže chýbal jej Ron. Poznala ho skoro celý svoj život. Spájalo ich toľko zážitkov z minulosti, a akosi nedokázala byť úplne šťastná, keď sa spolu nerozprávali.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Zastonala. Dúfala, že stihne ísť aspoň na obed. Bolo takmer poludnie. No nasadila svoj profesionálny úsmev, ktorý sa však zmenil na naozajstný, keď vošla Ginny. Tesne za ňou Diana s bábätkom. „Ahoj," usmiala sa Ginny. „Pozri koho som ti priviedla."

Hermiona sa usmievala. „Di ..." v očiach mala slzy, ale Diana ju umlčala. „Tiež si mi chýbala. Boli sme s malým na kontrole. Tak sme si s Ginny povedali, že ťa prídeme uniesť na obed."

„Ach," Hermiona sa dívala na Freddieho. Zvedavo sa obzeral okolo seba. „Je krásny. Môžem?"

„Isteže." Diana jej malého podala.