Harry Potter and The new prophecy I. [HP Fanfiction]

24. KAPITOLA

Ubehol týždeň, a Harry bol poriadne unavený. Neustále lietal medzi úradom a Grimauldovím námestím aby strážil elixír. Trocha mu odľahlo predvčerom keď Hermiona našla jedno samomiešacie kúzlo. Na druhú etapu mal zatiaľ len víli prach, ktorý sa mu podarilo získať z vlasu, ktorý mu dala Fleur, a Prilbicu modrú, teda jej kvety. Keďže konečne nadišiel víkend (a Harry sa tešil, že to tak dobre vyšlo) rozhodol sa ísť do Rokfortu. Zvyšné prísady sa nachádzali práve tam. Krv tryskochvostého škrota a šupiny baziliska neboli problém ... len dúfal, že profesor Slughorn má jed z acromantúl. Naozaj netúžil po výlete do Zakázaného lesa. Odmiestnil sa teda do Rokvillu, tentoraz však pamätal na oveľa chladnejšie počasie než bolo v Londýne. Ron ho čakal pri bráne Rokfortu, a bol rád keď Harryho zbadal. Pomaly sa schyľovalo k dažďu.

„Ahoj," pozdravil Harry. „Trocha som sa zdržal."

„To nič," pokrútil hlavou Ron. „Ale poďme do hradu. Myslel som, že príde aj Ginny." povedal Ron po chvíli.

„Chcela, ale mala nejaké povinnosti. Sľúbila pomôcť Diane s nejakými babskými vecami."

„Kde začneme?" spýtal sa Ron. „V tajomnej komnate?" navrhol Harry.

„Dobre." súhlasil Ron. Predtým si však Harry odložil cestovný plášť v Ronovej izbe. Zamierili teda k dievčenským záchodom. Na chodbe, bola veľká mláka vody, a ozývalo sa hlasné kvílenie. Vymenili si pohľady, a vošli pripravený na to, čo ich tam čaká. Umrčaná Myrta sa vznášala asi dvadsať centimetrov nad zemou a nariekala. „Kto ma tu vyrušuje!" skríkla plačlivo, keď počula zatvárajúce dvere. Jej tvár sa však hneď rozjasnila pri pohľade na Harryho.

„Harry!" šťastne sa zachichotala a rýchlo letela k nemu.

„Ahoj, Myrta." pozdravil ju Harry. Zazeral na Ron, ktorý sa mu smial.

„Ahoj ..." Myrta si krútila prameň vlasov na svoj ukazovák. „Som, rada, že si ma zas prišiel navštíviť Harry!"

„Aj ja ťa rád vidím, Myrta!" vravel jej Harry. „A Ron je tiež rád." uškrnul sa Harry zlomyseľne.

Myrta odfrkla. „To nie je pravda. Trávi tu na Rokforte toľko času, a vyhýba sa mi ako všetci ostatní ..." rozplakala sa. „Nikto ma nemá rád!" sťažovala sa Harrymu, a hodila sa mu okolo krku a vzlykala mu na pleci. Harry mal pocit, ako ho obliali ľadom. Najhoršie bolo však, to že bola nehmotná a on ju nemohol odtisnúť. „Myrta, pustila by si ma prosím!" požiadal ju po chvíli.

„Už aj ty, Harry!" urazila sa. „Fajn!" Nahnevane preletela miestnosťou a zavrela sa do svojej kabínky, a plakala. Ešte hlasnejšie než predtým.

„Nestrácajme už čas." zavelil Ron.

Harry vďačne súhlasil. Podišiel k umývadlu, kde našiel na kohútiku už dobre známy slizolinský znak. Chvíľu sa sústredil. „Otvor sa," zasyčal v parselčine. Uľavilo sa mu, že to ešte stále vie. Už roky to nerobil, a jedna jeho časť sa bála, že túto schopnosť stratil, keď v ňom ukrytá časť duše lorda Voldemorta zmizla. Ozvalo sa cvaknutie a umývadlá sa odsúvali. Otvorili vchod do Tajomnej komnaty, ktorú si myslel, že už nikdy neuvidí.

***

Harry s Ronom našťastie nemuseli vojsť až do úplného jadra Tajomnej komnaty. „Ozaj," uškrnul sa Harry, pri pohľade na hadiu kožu z ktorej odobral šupiny. Bolo to miesto, kde sa ich bývalí učiteľ obrany proti čiernej mágii pokúšal premôcť a vymazať mu spomienky. „Nevieš ako sa má Lockhart?"

Ron pokrčil ramenami. „Netuším. Ale asi mu je už o niečo lepšie, od Munga ho prepustili som počul."

Harry prikývol. „Neteším sa, z toho čo sa mu stalo, ale môže si za to sám."