Heartless | l.s. ff |

1.

Z pohľadu Louisa

Nastalo ráno. Slnečné lúče dopadajúce na moju mierne pehami pokrytú pleť ma o tom presvedčili. Nový deň – nová šanca začať lepší život. Alebo som si to aspoň nahováral. Vstal som z postele, ktorú tvorili staré drevá naukladané pozdĺž na sebe, pokryté slamou, snáď pre lepšie pohodlie. Studenými rukami som si pretrel oči.

Deravá košeľa spolu s potrhanými nohavicami tvorili môj doposiaľ jediný odev. A obuv? Žiadnu som jednoducho nemal. Bol som bosý.

Na chvíľu som sa zamyslel; Aké to asi je bývať na hrade, kde by ma každý len obskakoval a mal by som jedla, čo hrdlo ráči? Aké by to bolo iba celé dni sedieť a nič nerobiť? Aké by to bolo žiť si v prepychu s vedomím, že ku mne každý vzhliada? Že som autoritou? Z mojich myšlienok ma vytrhla najmladšia sestra, Daisy.

„Louis, Louis!" počul som jej jemný hlások a cupitanie bosých nožičiek po studenej zemi.

„Čo sa dej-?" nestačil som ani dopovedať otázku a už aj ma ťahala za ruku na miesto, kde spáva naša mama.

„Maminke je zle" zakňučala a schovala sa za mňa. Len som pokrútil hlavou a sklonil sa k mame. Ležala na posteli, celá bledá, oči mala privreté, vlasy rozstrapatené a sotva bolo počuť, či vôbec dýcha. Zľakol som sa. V takomto zúboženom stave som ju nikdy predtým nevidel. Niečo vnútri mi hovorilo, že to nie je dobré. Že sa blíži niečo naozaj, naozaj zlé. Avšak, nechcel som to nechať na sebe poznať. Kvôli sestrám.

„M-mami.." snažil som sa udržať si pevný hlas, no nedarilo sa mi.

Otvorila oči. Vpila sa jej nebesky modrým pohľadom do tých mojich. Na ten pohľad nikdy nezabudnem. Vždy v nich mala radosť a lásku, ktorú rozdávala naokolo. Dnes tam čosi chýbalo. Iskra, ktorá v nich vždy bývala, akoby razom zmizla.