Heartless | l.s. ff |

16.

Z pohľadu Harryho

Kurva.

Cítil som sa tak trápne ako nikdy. Cítil som, ako mi červeň na lícach stúpa a rýchlo som si zakryl svoje nacennejšie partie rukami.

Mysli Harold, mysli. Snáď nechceš vyzerať ako chudák pred všetkými vplyvnými mužmi.

Absolútne som nevedel, čo povedať, ale jedno som vedel isto. Ten škriatok s tými modrými očiskami, ktoré na mňa vždy vyvalí ako neviniatko a ja zmäknem si to odserie.

Neviem, ako to robí, ale má v sebe niečo, čo vo mne vzbudzuje pocit neistoty. Bude to asi tým včerajším vínom, určite áno.

„Harold?! Zabudol si rozprávať?!" spýtal sa rozhorčene otec.

„Ja...eh...no.. v mojej komnate bola myš a my sme ju.. akosi chceli chytiť.."

„Takže preto si nahý naháňal toto chlapča?" podozrievavo nadvihol obočie.

„Noo...eh.." drgol som do Louisa, aby ma nenechal v štichu.

„Čo sa deje, pane, že do mňa strkáte lakťom? Tiež neviem, prečo ste ma naháňali," nahodil zas jeden z tých jeho nevinných pohľadov.

V ten moment som ho prebodol, rozkúskoval, pretrhol na škripci, obesil, uvaril za živa a nechal mu odťať všetky končatiny.

„Nie! Ja...len...tá myš..."

„Drž už hubu! Nemám náladu počúvať tvoje úbohé výhovorky, ktoré aj tak stoja za hovno," otec si prešiel bruškami prstov cez spánky a pokračoval, „s radou sme rozhodli, že pred svadbou budeš musieť preukázať svoju statočnosť, silu a odhodlanie. Pôjdeš na výpravu, ktorú sme ti určili a donesieš dôkaz, trofej, o tom, že si svoju úlohu splnil."

S hryzením spodnej pery som očakával otcov verdikt.

„Niekoľko míľ od tohto kráľovstva spočíva legendami opradená jaskyňa, v ktorej sídli žena – vyššia kňažka. Len ona jediná prežila obdobie veľkej čistky (vyhladzovanie čarodejníctva). Jej meno je Dochreit. V jaskyni uchováva kryštál s obrovskou mocou. Tvojou úlohou je nájsť ho a priniesť."

„A-a-le vôbec nájsť ju je nemožné ! Je to nesplniteľná úloha!" otec sa zbláznil. Dočista.

„Kto hľadá, nájde. A teraz vypadni," dokončil svoj verdikt a očami pokynul k vrátam.

Povzdychol som si a slimačím tempom sa vybral do komnát. Chce po mne nesplniteľnú úlohu.

––––––––––––––––––––––––––––

Ležal som na posteli, silno rozmýšľajúc o tom, ako výpravu podniknem, aby bola úspešná. Na nič som neprišiel.

Zrazu sa otvorili vráta, v ktorých stál Louis. Kebyže sa neutápam v depresiách čo s mojou výpravou, tak ho podrežem.

„Žeby pán Dokonalý nevedel, čo robiť? Oww. Smutné," sadol si na roh postele.

Kde sa v tom útlom telíčku berie toľká drzosť?!

„Kde sa to v tebe berie?! Veď si bol ako porcelánová bábika a teraz..."

„Stále som, ale tie tvoje reči nikam nevedú. Nedokázal by si mi ublížiť," usmial sa.

Kiežby si sa mýlil, Louis...

„To si len myslíš. Ja len čakám na moment, kedy ťa dorazím. Úplne."

Len prikývol, vstal a začal čosi baliť.

„Čo robíš?" nedalo mi.

„Balím," prosto odpovedal.

„Kam?"

„Na našu výpravu."

„T-ty ideš so mnou? Aj cez tie vyhrážky, to ako som sa k tebe správal a že tu si z donútenia?" bol som ohromený.

„Aj tak by som nemal na výber," zasmial sa a pokračoval v činnosti.

–––––––––––––––––––––––––––

V túnoc som oka nezažmúril. Nevedel som si vysvetliť, že sa ku mne správa tak milo,aj napriek tomu, čo som mu urobil a ako som sa správal ja. Išiel by sarozdať pre ostatných. Má zlaté srdce a pomaly začínam mať pocit, že kradneto moje, bezcitné.

*A/N Ďakujem Vám stráááááášne moc sa 1K prečítaní  ♥