Heartless | l.s. ff |

14.

Z pohľadu Harryho

Automaticky som pretočil očami, keď som vošiel do honosnej sály, v ktorej sme dnes mali večerať. Všetko tu prekvitalo noblesou, krásou a luxusom.

Nie že by som na niečo také nebol zvyknutý, to bol, ale dnes som nemal náladu počúvať nudné žvásty môjho otca a kráľa Osrica, ktorí budú s iskričkami v očiach plánovať moju svadbu s jeho namyslenou dcérenkou. Avšak, všetci vieme o čo aj tak v skutočnosti ide. O obchod.

Uzavretím manželského zväzku sa aj uzavrie definitívny mier a ostatné kráľovstvá budú mať väčší rešpekt. Viem, znie to až komicky. Lenže môj otec už rokmi rokúcimi zmäkol a trýznivými a mučivými technikami sa mu už zapodievať nechce. Tak si jednoducho rešpekt ostatných kráľovstiev kupuje tým, že svojho jediného syna vydáva na pospas manželstvu.

Nuž, ale stačilo myšlienkových pochodov, z ktorých ma vyrušila práve ona.

"Harry, ahoj," nahodila flirtujúci úsmev a na lícach sa jej objavil rumenec.

„Eleanor," vydýchol som.

Vôbec sa nezmenila od doby, kedy sme sa videli naposledy. Hnedé, mierne kučeravé vlasy, orieškovo hnedé oči, plné ružové pery a rozkošný, malý nos. Bola oproti mne ako porcelánová bábika. Taká jemná, drobná a útla. Ona síce vyzerá, ako jemná kvetinka, ale v skutočnosti to je vypočítavá mrcha. Pod tou nevinnou tváričkou sa skrýva jedna veľká špina.

„Dlho sme sa nevideli," žmurkla a zahryzla si do pery.

„Aká to škoda, Eleanor," usmial som sa. Vedel som, že najlepšia zbraň proti nej je irónia.

Odfrkla si.

„Ty si nepamätáš na naše spoločne strávené chvíľky?" obmotala si okolo mňa ruky.

„Ani nie. A som rád," uškrnul som sa a striasol zo seba jej nechutne vychrtlé paprče.

„Zvykaj si, za niekoľko chvíľ budeme manž-"

„Drž hubu, ty cundra! Urobím všetko pre to, aby sa ma tvoje necudné ruky už viac nedotýkali!" odsotil som ju.

-----------------------

„Rád by som priniesol prípitok na dvoch mladých ľudí, ktorí sa čoskoro stanú mladomanželmi a dedičmi trónov týchto kráľovstiev. Pripíjam na lady Eleanor Calder a môjho syna, princa Harolda Stylesa. Nech hostina započne!" dokončil svoj nudný monológ otec, ktorého som prestal počúvať po slove "mladomanželmi".

Zo slušnosti som si so všetkými pripil a obdaroval ich "úprimným" úsmevom na perách.

Sluhovia začali nosiť jedlo všakovakých druhov, rôzne nápoje a taniere plné ovocia. Vyzeralo to lákavo, no keď sa po mne zas tá vtierka začala liepať, tak ma prešla ako chuť, tak aj nálada na túto frašku.

Na môj podiv, čas uplynul rýchlejšie, než som mohol čakať a po niekoľkých pohároch vína na mňa začínala doliehať únava. Ospravedlnil som sa, milo sa usmial na moju drahú polovičku a vybral sa do mojich komnát.

Keď som došiel k vrátam komnaty, prudko som ich otvoril a vošiel dnu.

„Lewis?"

„Áno, pane?" spýtal sa nesmelým hláskom môj nový sluha.

„Vyzleč ma a ulož ma spať. Som unavený."

„To sa nevieš vyzliecť sám, ty ozembuch?!" zahundral si popod nos, aby som ho nepočul, no ja počujem všetko.
Zobral som posledné sily a zdrapil ho za plece.

„Čo si to povedal, zasran malý?!" prižmúril som oči a prepaľoval ho pohľadom.

„N-nič p-pane."

„Ešte uvidíme, ak-" chcel som to dopovedať, ale zrazu akoby som padal z obrovskej výšky do rozbúrenej hladiny krištáľovo čistého mora, ktoré predstavovali dve ustráchané oči predo mnou.

*A/N Keďže mi wattpad na notebooku vypovedal službu, musela som uskutočniť určité opatrenia a síce, napísať to na mobile. Nanešťastie, vôbec neviem, ako tu funguje riadkovanie a odseky, čiže ak to bude po estetickej stránke vyzerať zle, ospravedlňujem sa. Len čo sa mi notebook (a s ním aj wattpad) spamätajú, napravím to.
ENJOY ! :) ♡