Heartless | l.s. ff |

5.

Vošiel som do obrovskej miestnosti, na konci ktorej sa týčil mohutný trón v celej svojej kráse. Neraz som si predstavoval, ako na ňom sedím a vládnem celému kráľovstvu. Ako sa každý bojí na mňa čo i len krivo pozrieť, začo by ho stihol trest. Krutý trest. Avšak, stále som „len" princ, ktorý musí na slovo poslúchať svojho otca,  sediaceho na mojej vysnívanej stoličke, upierajúc na mňa prísny zrak.

„Harold," vydýchol a postavil sa z trónu. Toto neveští nič dobré.

„Otec," odpovedal som mu rovnakým tónom.

„Porozprávajme sa," povedal a došiel ku mne. Nemal som ani najmenšie tušenie, čo mu zase okupuje myseľ, aká myšlienka.

Len som prikývol na znak toho, že môže ďalej pokračovať a tŕpol som, čo z neho vylezie.

„Vieš, Harry," vykročil ku oknu, „ príde nás poctiť svojou návštevou nás dlhoročný spojenec, kráľ Osric, aj so svojou krásnou dcérou, Eleanor."

„No a?"

„Chceme, aby spečatením nášho spojenectva bol zväzok a nie je silnejšieho zväzku, než je zväzok manželský." Nie. Nie. Nie. Nie. Tak toto rozhodne nie. Ženiť sa? Ugh.

„Otec. Čo? Svadba? Ja sa nechcem ženiť," protestoval som.

„To ale mňa nezaujíma, robíš to pre dobro kráľovstva," povedal a pozrel sa von oknom na dediny, ktoré sa týčili pod kráľovskými vežami.

„Ja ti môžem nasrať na tvoj zväzok! Nikoho si brať nebudem!" Zvrieskol som a rozčúlený odišiel. Čo si o sebe vôbec myslí?! Brať si niekoho a k tomu ešte ženu?

A/N  ďakujem Vám, že to čítate, ste vážne skvelí <3 /vote, alebo komentár ma potešia