Heartless | l.s. ff |

4.

Z pohľadu tretej osoby

Zatiaľ čo v malej dedinke ďaleko od kráľovstva mladučký chlapec orodoval za svoje sestry, v kráľovstve sa odohrával úplne iný príbeh.

Z pohľadu Harryho

„Haaarold!" prenikavý hlas môjho otca sa ozýval hradbami. Čo zas chce? Pretočil som očami a vstal od stola, za ktorým som práve jedol.

„Pane, váš otec vás volá," oznámil mi môj nudný sluha. Bol to taký prostoduchý chlapec. Blonďavé vlasy mal sčesané do čela a bol dosť nízky. Nemal som ho rád. Hlavne tie jeho oči, modrejšie ako samo nebo, ktoré sa mi vrývali hlbšie a hlbšie do svedomia vždy, keď mi niečo hovoril. Tak isto ten úsmev. Vždy sa usmieval na každého ako kretén. Vraj, že na spríjemnenie dňa. To ťažko. Tento krpatý škriatok mi liezol na nervy čím ďalej, tým viac.

„Asi mi neuveríš, ale počul som," povedal som otrávene. Dnes som na neho obzvlášť nemal náladu. Dokonca viac, než obvykle.

„Ale no tak, veličenstvo, usme-," nedokončil ani vetu, už som mu skočil do reči. Žiadny krpec mi nebude diktovať, čo mám robiť.

„Vieš čo, drž už zobák, Niall. Čo som urobil, že som odsúdený na mučenie tvojím bezduchým bľabotaním?" Premasíroval som si spánky a uškrnul sa.

„Ja len... Prepáčte, pane," uklonil sa a odišiel. Tak, to by sme mali. Vstal som od stola a išiel som za otcom. Vyšiel som z komnaty a vydal sa dlhými chodbami.

Predpokladám, že bude v trónnej sále. Po otvorení mohutných drevených vrát som zistil, že tomu nebolo inak.

*A/N Ďakujem Vám za 100 prečítaní, som rada že to čítate :) Budem vďačná za každé prečítanie, vote či komentár  ♥