Heartless | l.s. ff |

17.

Z pohľadu Harryho

Ráno ma prebralo šteklenie slnečných lúčov na nose.

„Šup – šup z postele!“ ozval sa piskľavý hlas môjho nového sluhu.

„Mmhhmm,“ zaskuhral som a prikrývku si vytiahol na hlavu.

„Vstávajte, výsosť. Kráľovské povinnosti čakajú rovnako, ako slečna Calder s očak-“

„Ticho! Meno tej mrigy viac nevyslovuj!“ vyletel som na toho chudáka.

Asi som nemal tak prudko z rána, ale keď už len predstava, že by som s ňou mal zdieľať jeden stôl pri jedení, jednu posteľ pri spaní a trón pri panovaní ma privádza k šialenstvu.

„D-dobre, upokojte sa,“ zašomral a začal postielať, keďže som z nej v zápale hnevu vyletel.

Kútikom oka som ho sledoval, ako hľadí na posteľné prádlo, sťa by to bola najzaujímavejšia vec na svete. Asi ťažko, veď som tu ja. Mnou sa kochaj!

„Počuješ, mnou sa kochaj krpec!“ vyletelo zo mňa, neviem ani ako, ale mladý na mňa hodil nechápavý pohľad.

„Čo?! Nič. Ja nie. No. Nechaj to tak a neulievaj sa! Postieľaj!“ poškrabal som sa na zátylku a bežal za plentu, kde som sa obliekol, samozrejme, bol som celý červený.

Prečo?
Veď to ja som ten, kto má komu spôsobovať rumenec na lícach svojimi lichôtkami...

––––––––––––––––––––––––––

Zamyslene som sa pozeral z okna, keď tok mojich myšlienok vyrušil čísi hlas. Jej hlas.

„Čo okupuje myseľ môjho nastávajúceho natoľko, aby nemohol zájsť za svojou láskou?“ podišla ku mne a jej až nechutne sladká vôňa mi takmer vyrazila dych.

„Sobáš s tebou mi bráni ísť za mojou láskou,“ odsekol som, pričom som jej nevenoval jediný pohľad.

„Ktorá je lepšia a krajšia než ja?!“ rozhorčene rozhodila rukami.
Nad jej naivitou som sa musel zasmiať. Ona si vážne myslí, že sa jedná o ženu. Hlupaňa.

„Každá,“ venoval som jej sladký úsmev a chystal sa na odchod, no jej slová ma zarazili.

„S naším sobášom nič neurobíš, vezmeš si ma, či sa ti to páči, alebo nie. Všetko je už dohodnuté, nie je cesty späť, ani úniku,“ zlovestne sa zasmiala, pohodila vlasmi a odkráčala kamsi do svojich komnát.

Pretočil som očami a chcel ísť za Louisom, ktorý by mal baliť na našu výpravu. Lenže ešte predtým, som išiel svojmu empatickému oteckovi povedať, že jeho úlohu prijímam a na cestu sa vydám ešte dnes.

–––––––––––––––––––––––––-

„Pozoruhodné, Harold. Aspoň preukážeš svoju odvahu, i keď pochybujem, že uspeješ, si rovnaká bábovka ako bola tvoja mater!“

„Ty nemáš toľko cnosti a pokory ani v celkom tele, ako ona mala len v malíčku! Na ňu si svoju odpornú papuľu neotváraj! Mňa kľudne zbičuj, ale na moju mamu nepovieš krivého slova ty chudák! A ak áno, budeš toho ľutovať!“ zahnal som sa päsťou, ale on sa šikovne uhol a chytil ma pod krkom.

„To si prehnal! Som tvoj otec, živím tvoj zasraný hladný gágor, tak drž hubu a prac sa mi z očí, než ťa tu zabijem ty bezvýznamná nula! Si rovnaká sračka ako tvoja nevydarená mať!“

„A preto si ju musel – “

„Drž hubu!“ zvrieskol, zosilil stisk a vrazil mi päsťou pod oko, „nabudúce dopadneš horšie, ak si nedáš pozor na tvoju zasranú hubu, ty odpad!“ upravil si plášť a opustil miestnosť.

Krv mi v žilách doslova vrela a nedokázal som sa kontrolovať. Pozviechal som sa zo zeme a vydal sa do mojich komnát modliac sa, aby Louis nemal žiadnu vyrývačnú poznámku, lebo dopadne veľmi, veľmi zle.

–––––––––––––––––––––

Čo čert nechcel, len čo som vošiel do komnaty nasraný ako nikdy, Louis si všimol môjho nemalého monoklu.

„So snúbenicou si mal hodinu skrášľovania? No, moc ti to nepomohlo,“ zahihňal sa.

A to bol ten moment, keď pohár pretečie, padne doň posledná kvapka. Môj pohár pretiekol, zdrapil som nevinné telíčko a začal ho bezhlavo mlátiť.

Rany, kopance, nadávky a neutíchajúce vzlyky boli to jediné, čo sa vtedy miestnosťou ozývalo.

*A/N Keďže mi až podozrivo nejde wattpad na notebooku (čiste náhodne, ako nešiel ani minulý týždeň) som sa odhodlala ku kroku 'pridávanie cez mobil', čo je pre mňa horšie ako cez notebook, ale nechcela som čakať, kým sa wattpadu  (v spolupráci s notebookom) zachce spolupracovať.

Dosť by bolo týchto omáčiek, dúfam, že sa Vám časť páči, hviezdičky a komentáre ma potešia.
Ste zlatíčka. 🙌😻